BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu ukončili 52. parlamentnú schôdzu. Rokovali na nej od 26. mája, podľa harmonogramu mali končiť 12. júna. Ďalšia riadna schôdza sa má začať 15. septembra. Na ňu presunuli viac ako 100 bodov, ktoré nestihli prebrať na tejto.
Presun sa týka prevažne opozičných poslaneckých zákonov. Presunuli sa však aj viaceré koaličné. Medzi nimi je aj napríklad návrh úpravy voľby poštou zo zahraničia, túto zmenu si však parlament odhlasoval ešte skôr.
archívne video
Na tejto schôdzi sa poslanci nevenovali ani vetovaným legislatívam. Zákon o tzv. covidových amnestiách a novelu zákona o hazardných hrách vrátil prezident SR Peter Pellegrini ešte vlani, novelu zákona o potravinách zase vetoval v máji tohto roka. Neprerokovaná zostala aj novela zákona o Environmentálnom fonde, ktorá je v parlamente už od októbra 2025.
Zákonodarcovia sa však vrátia do lavíc aj vo štvrtok (18. 6.). 0 10.00 h sa majú zísť na mimoriadnej schôdzi k návrhu na vyslovenie dôvery vláde SR. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) oznámil, že schôdzu zvolá po tom, ako mu doručia materiál z vlády.
Príspevok na pohreb sa zvýši, po novom bude vo výške 250 eur
Príspevok na pohreb sa zvýši zo súčasných 200 na 250 eur. Vyplýva to z novely zákona o príspevku na pohreb z dielne koaličnej SNS, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili. „Dôvodom predloženia návrhu zákona je pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom. Podľa dostupných orientačných údajov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla v rozpätí od 1000 do 3000 eur. Príspevok vo výške 200 eur tak v súčasnosti nepokrýva ani 30 percent týchto nákladov,“ skonštatovali predkladatelia.
Národniari zároveň poukázali na výšku príspevku v susedných krajinách. „V ČR je pohrebné ustanovené pevnou sumou 5000 Kč. V Poľskej republike sa od 1. januára 2026 zvyšuje pohrebné na 7000 PLN, čo je v prepočte takmer 1000 eur. Zo súčasného porovnania vyplýva, že slovenská právna úprava zostáva vo vzťahu k porovnateľným štátom regiónu nižšia a len v obmedzenej miere odráža skutočné náklady spojené s pohrebom,“ dodali.
Národniari pôvodne navrhovali zvýšiť sumu príspevku na 500 eur, nakoniec to však pozmeňujúcim návrhom zmenili na 250 eur. „Úprava zachováva základný sociálny účel návrhu zákona, teda posilnenie pomoci pozostalým pri úhrade výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, zároveň však predstavuje rozpočtovo primeranejšie riešenie,“ argumentovali. Novela má byť účinná od 1. januára 2027.
Líder SNS Andrej Danko pripomenul, že národniari už v roku 2024 presadili zvýšenie príspevku na pohreb z 80 na 200 eur. „Teraz sme chceli urobiť skok na 500 eur, pretože v Poľsku sa na pohreb prispieva 1000 eur, a viete, že dnes sú náklady na pohreb obrovské, ale podarilo sa to aspoň na 250 eur,“ okomentoval s tým, že je na to hrdý, pretože to v praxi pomôže ľuďom.
PS sa nepodarilo presadiť opatrenia na boj s menštruačnou chudobou
Opozičnému hnutiu PS sa nepodarilo presadiť opatrenia na prevenciu a boj s menštruačnou chudobou. Plénum Národnej rady (NR) SR totiž v stredajšom hlasovaní odmietlo ich návrh zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby.
„Menštruačná chudoba je stav, keď má osoba obmedzený alebo žiadny prístup k menštruačným potrebám na celé trvanie alebo časť svojej menštruácie. Tento obmedzený prístup môže vznikať pre nízky osobný alebo rodinný rozpočet, pre potrebu použitia financií na základné životné potreby, v dôsledku nedostatku informácií o menštruácii a o dostupných menštruačných potrebách a ich použití alebo pre celospoločenskú stigmu, ktorá môže zabrániť osobe v obstaraní si týchto potrieb,“ uviedli poslankyne NR SR za PS Beáta Jurík, Ingrid Kosová a Gréta Gregorová, ktoré návrh predložili.
Upozornili na to, že v súčasnosti je menštruačná chudoba aj pre ekonomické dosahy pretrvávajúcich kríz čoraz viditeľnejším a citeľnejším problémom tiež vo vyspelých krajinách vrátane Slovenska. Chceli preto presadiť viaceré opatrenia na boj s menštruačnou chudobou. Navrhovali zaviesť bezplatné menštruačné potreby do škôl a obmenu a darovanie menštruačných potrieb zo štátnych hmotných rezerv pomáhajúcim profesiám a následnú distribúciu osobám v núdzi.
Návrh SNS o stanovení Dňa štátnej vlajky SR prešiel do druhého čítania
Na Slovensku by mohol pribudnúť nový pamätný deň - Deň štátnej vlajky SR. Pripadal by na 18. septembra. Vyplýva to z novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Návrh predložila skupina poslancov za SNS.
Predkladatelia chcú posilniť povedomie o význame štátnej vlajky ako samostatného štátneho symbolu. Pamätný deň má vytvoriť priestor na „dôstojné každoročné pripomenutie jej historického a symbolického významu, najmä vo vzdelávacom, kultúrnom, občianskom a spoločenskom kontexte“.
Dátum 18. september sa viaže na udalosti z roku 1848, keď slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice a vstúpil na územie Slovenska. Revolučné roky 1848 a 1849 majú podľa predkladateľov významné miesto v slovenských národných dejinách, keďže sú spojené s národnoemancipačným úsilím Slovákov, s formovaním modernej slovenskej politickej reprezentácie a s používaním bielo-modro-červenej vlajkovej symboliky. Práve toto obdobie tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície, z ktorej vychádza aj súčasná štátna vlajka Slovenskej republiky.
Národniari zároveň zdôraznili, že Deň štátnej vlajky SR ako pamätný deň by neznamenal deň pracovného pokoja a nezmenil by sa režim pracovného času, odmeňovania, prevádzky zamestnávateľov ani poskytovania služieb. Navrhovaná právna úprava podľa nich nemá regulačný charakter a nezakladá nové povinnosti fyzickým osobám, právnickým osobám, podnikateľským subjektom ani orgánom verejnej moci.
O voľbe zo zahraničia sa má rokovať až na ďalšej schôdzi
Poslanci Národnej rady (NR) SR by mali v debate o návrhu úpravy voľby poštou zo zahraničia pokračovať až na jeseň. Návrh koaličného Smeru-SD totiž presunuli na ďalšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 15. septembra. Na septembrovú schôdzu sa presunulo aj hlasovanie o novele zákona o Fonde na podporu umenia (FPU) z dielne Romana Malatinca (nezaradený) zo Strany vidieka. Parlament si tieto zmeny odsúhlasil v stredajšom hlasovaní.
Šéf poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter presun návrhu k hlasovaniu zo zahraničia odôvodnil potrebou ďalšieho rokovania medzi SNS a mimoparlamentnou Stranou vidieka. Nezaradení poslanci pôsobiaci v Strane vidieka nechceli podporiť úpravu, pokiaľ by jej súčasťou bol pozmeňujúci návrh SNS o zmene kvóra pri preferenčnom hlasovaní vo voľbách do NR SR. Národniari opakovane hovorili, že chcú presadiť navýšenie kvóra na prekrúžkovanie sa v parlamentných voľbách.
„SNS berie právo schopným ľuďom z rôznych politických strán sa prekrúžkovať,“ povedal Malatinec neskôr na tlačovej konferencii. „Snažíme sa presvedčiť SNS, aby ustúpili,“ dodal líder Strany vidieka a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý). SNS podľa predsedu poslaneckého klubu strany Romana Michelka na svojom návrhu trvá. „V tejto chvíli trváme na osempercentnom kvóre, ja som aj veľmi obsiahle vysvetlil v rozprave, prečo, neviem, či sa to k adresátovi dostalo,“ povedal novinárom Michelko. Huliak dodal, že ešte do septembra majú čas na rokovania.
SNS by podľa jej predsedu Andreja Danka mohla ustúpiť a svoju požiadavku zvýšenia kvóra na prekrúžkovanie sa do parlamentu na osem percent upraviť. Mohlo by ísť podľa neho o menej ako osem percent. V súčasnosti dostane poslanecký mandát ten kandidát, ktorý získa vo voľbách aspoň tri percentá prednostných hlasov. SNS to chcela zvýšiť na osem percent. „Včera sme napríklad navrhli, ak by sme mali ustúpiť z výšky tých percent, aby sme zúžili napríklad počet ľudí, ktorí sa môžu prekrúžkovať, aby to boli napríklad dvaja ľudia,“ povedal na stredajšej tlačovej konferencii s tým, že s Huliakom chce dosiahnuť kompromis. Je podľa neho „veľký predpoklad“, že sa dohodnú a volebný zákon prejde. „Myslím si, že je veľký predpoklad a ten ‚pozmeňovák‘ by mohol byť oveľa komplexnejší, pretože tam je ešte množstvo iných vecí, ktoré sa dajú vo volebnom zákone vylepšiť,“ skonštatoval Danko.
Odloženie hlasovania o novele zákona o FPU navrhol predkladateľ Malatinec. Predchádzalo tomu rokovanie s koaličnou SNS. „Po rokovaní s vedením SNS sme sa zhodli, že reforma fungovania FPU je nevyhnutná. Preto sme sa rozhodli, že pripravíme spoločný návrh, ktorý bude túto situáciu na FPU riešiť,“ okomentoval. Víta, že národniari po jeho niekoľkomesačnom úsilí uznali, že „takto to ďalej nemôže fungovať“. Malatinec na tlačovej konferencii vysvetlil, že sa už rozprával so šéfom SNS Andrejom Dankom o zmene vo FPU. „Pripustil možné zmeny, ktoré sa môžu pripraviť v priebehu leta a môžeme túto novelu zákona spoločne pripraviť,“ skonštatoval s tým, že diskusia o tejto téme v Národnej rade SR nie je jednoduchá.
Huliak zároveň na tlačovej konferencii ozrejmil, že poslanci zo Strany vidieka nesúhlasia s návrhmi, ktoré sú podľa nich nezmyslami a nepomôžu občanom. Odmieta, že by boli „vydieračmi“. Malatinec avizuje, že v septembri chcú riešiť aj problematiku týkajúcu sa študentov. „Hovorím o študentoch v bratislavských internátoch, kde nám prichádzajú sťažnosti od študentov, že sú uprednostňovaní ukrajinskí študenti na úkor slovenských študentov, ktorí nemajú svoj priestor na internátoch,“ povedal s tým, že o tejto téme chcú diskutovať s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas-SD).
NRSR zvolila dvoch kandidátov na člena Regulačnej rady, navrhne ich prezidentovi
Národná rada (NR) SR zvolila dvoch kandidátov na dva roky uvoľnené miesto člena Regulačnej rady. Prezidentovi SR navrhne na vymenovanie do tohto orgánu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Petra Bubeníka a Eduarda Hulíka. Poslanci ich v stredu vybrali verejným hlasovaním z trojice navrhnutých uchádzačov. Bubeník aj Hulík získali po 75 hlasov a Ján Matúška 43. Lístky si prevzalo 125 poslancov, platných bolo 119 a neplatných šesť lístkov. Výsledok hlasovania oznámil poslanec Igor Šimko (Hlas-SD).
Návrh na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady predložil parlamentný výbor pre hospodárske záležitosti. Dôvodom voľby bolo to, že Jánovi Ďurišovi, ktorého v minulosti navrhla NR SR, v tomto orgáne uplynulo šesťročné funkčné obdobie už 15. júna 2024.
Bubeníka a Hulíka navrhol koaličný poslanec Adam Lučanský (SNS), Matúšku opozičný poslanec Ivan Štefunko (PS). Ďalších dvoch pôvodných kandidátov - Pavla Chrena a Ota Nevického - navrhovatelia stiahli pred schôdzou hospodárskeho výboru. Podľa návrhu je Bubeník hlavný štátny radca na Ministerstve hospodárstva SR. Hulík sa venuje vodíkovým technológiám pre energetické využitie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave aj eurofondovým projektom na jej Fakulte informatiky a informačných technológií. Matúška je hlavným energetikom hlavného mesta SR Bratislavy.
“Ideme rozhodovať o tom, kto bude dohliadať na reguláciu slovenskej energetiky. Všetci nám hovoria, že máme drahé energie a brzdí to rozvoj Slovenska,“ povedal v rozprave k tomuto bodu Štefunko. Kandidát, ktorého navrhol, sa podľa poslanca veľmi dobre orientuje v energetike a vie, ako sa dajú energie zlacňovať a aké mechanizmy môžu energetike pomôcť. Lučanský dvoch kandidátov, ktorých navrhol, neobhajoval.
Šimko poukázal na to, že pri vypočúvaní kandidátov v hospodárskom výbore na otázku, či by boli za reguláciu cien energie pre domácnosti, Matúška ako jediný povedal, že je proti tomu a chce uplatňovať trhový mechanizmus bez kompenzácií pre domácnosti.
Štefunko si nemyslí, že tohto kandidáta diskvalifikuje to, že je za liberalizáciu v tejto oblasti. „Sú spôsoby, ako aj pri liberalizácii dosiahnuť nižšie ceny energií. Člen Regulačnej rady nemá vplyv na to, či sa budú, alebo nebudú liberalizovať. Má sa pozerať na to, či regulátor dobre funguje, a nie, či presadzuje nejakú energetickú politiku alebo nie,“ dodal Štefunko.
