BRATISLAVA - Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve dosiahla v 1. štvrťroku 2026 úroveň 1611 eur, medziročne vzrástla o 6,1 %. V hrubom si tak zamestnanci polepšili v priemere o 93 eur. Po zohľadnení miery inflácie sa mzdy reálne zvýšili o 2,3 %. Nominálny, ale aj reálny rast si mzdy udržali desiaty štvrťrok po sebe. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 4. štvrťroku 2025 vzrástla o 1,6 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Po zohľadnení inflácie mzdy reálne vzrástli v 13 z 19 sledovaných odvetví. Najvýraznejšie, o 10,4 %, stúpli mzdy zamestnancov v sektore vzdelávania. V ostatných odvetviach s kladným výsledkom sa reálny rast pohyboval od 0,8 % v obchode do 5,4 % v poľnohospodárstve a lesníctve. Vyššie tempo rastu ako bol priemer za celé hospodárstvo SR dosiahli zamestnanci v 8 odvetviach.
Súčasne v 6 sektoroch mzdy nevzrástli dostatočným tempom, aby prekonali infláciu, preto reálna hodnota zárobkov v nich klesla. Najvýraznejšie v ťažbe a dobývaní o 3,7 %, v informáciách a komunikácii o 3,4 %. Reálny pokles zárobkov v rozpätí od 0,7 % do 2 % evidovali zamestnanci vo verejnej správe, v oblasti nehnuteľností, administratívnych službách a energetike.
V priemysle a obchode, v ktorých spolu pracuje viac ako tretina zamestnaných osôb na Slovensku, rástli nominálne aj reálne mzdy podpriemerne v porovnaní s celým hospodárstvom SR. V priemysle dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda 1721 eur. Medziročne vzrástla o 6 % a jej reálna hodnota o 2,2 %. V obchode stúpli nominálne mzdy o 4,5 % na 1518 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 0,8 %.
Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 3000 eur mali počas 1. štvrťroka 2026 zamestnanci vo finančných a poisťovacích službách. Naopak, najnižšie zárobky si naďalej zachovali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde priemerná mzda dosiahla 963 eur. Ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur.
Z regionálneho pohľadu si nadpriemernú mzdu naďalej udržal len Bratislavský kraj, kde dosiahla 1984 eur. V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1306 eur v Prešovskom kraji po 1499 eur v Trenčianskom kraji. Nominálna aj reálna mzda medziročne vzrástla vo všetkých regiónoch. Najvýraznejší nárast zaznamenal Prešovský kraj, v ktorom je však dlhodobo najnižšia priemerná mzda spomedzi všetkých regiónov. Hrubé mzdy sa tu zvýšili o 10,8 %, reálne rástli o 6,8 %.
Počet nezamestnaných v 1. štvrťroku 2026 medziročne stúpol o 10,4 %
Počet nezamestnaných na Slovensku v 1. štvrťroku 2026 dosiahol 161.900 osôb a medziročne stúpol o 10,4 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka pribudlo 15.300 ľudí bez práce. Potvrdili to aktuálne dáta z výberového zisťovania pracovných síl, o ktorých informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Počet dlhodobo nezamestnaných stúpol takmer na 106.000 osôb, v štruktúre nezamestnaných ich podiel zostal 65 %. Išlo o ľudí, ktorí nepracovali 12 a viac mesiacov. Krátkodobo nezamestnaných bolo 56.000 osôb, zostali bez práce maximálne 11 mesiacov alebo menej, avšak medziročne ich počet narástol o viac než 3000 osôb. V jednom štvrťroku ich tak pribudlo takmer toľko ako za celý minulý rok.
Podľa posledného zamestnania najviac nezamestnaných naposledy pracovalo v priemysle (17,6 %), obchode (9,9 %) a v stavebníctve (9 %). Súčasne zo stavebníctva pochádzal najväčší medziročný prírastok nezamestnaných (6300 osôb), nasledoval ho priemysel (4000 osôb). Z dvoch najväčších produkčných odvetví sa tak na pracovnom trhu ocitol rekordný počet nezamestnaných osôb a spolu predstavovali dve tretiny aktuálneho prírastku na Slovensku.
V celkovej štruktúre ľudí bez práce naďalej štvrtinu (26,4 %) tvorili nezamestnaní, ktorí nikdy nepracovali. Ich počet medziročne síce klesol bezmála o 5000 osôb, stále ich však bolo takmer 43.000. Dlhodobo ide najmä o mladých ľudí do 34 rokov vrátane absolventov škôl (tvoria necelé dve tretiny).
Najvyšší počet nezamestnaných spomedzi ôsmich krajov SR pretrval v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, v každom z nich bolo bez práce viac ako 30.000 osôb. Spolu tieto tri kraje predstavovali dve tretiny zo všetkých ľudí bez práce na Slovensku. Naopak, kraje na západe a severe Slovenska tvorili medzi nezamestnanými od 7500 do 13.200 osôb.
Počet nezamestnaných medziročne stúpol v piatich z ôsmich krajov Slovenska. Relatívne najviac, až 47 % nezamestnaných, medziročne pribudlo v Nitrianskom kraji (+5900 osôb) a 35 % v Banskobystrickom kraji (+8000 osôb). Prekvapivý nárast počtu nezamestnaných o 25 % zaznamenal Bratislavský kraj (+2700 osôb), ktorý bol dlhodobo regiónom s najnižšou nezamestnanosťou na Slovensku.
Naopak, v troch krajoch sa nezamestnanosť medziročne zlepšila, najvýraznejší úbytok nezamestnaných takmer o 17 % nastal v Prešovskom kraji (o 7000 osôb) a v Trnavskom kraji bezmála o 16 % (1400 osôb). Zníženie o vyše 2 % zaznamenal aj Žilinský kraj (o 300 osôb). Kľúčová miera nezamestnanosti bola najvyššia v troch krajoch SR, v Banskobystrickom kraji vystúpila až na 9,9 %, v Košickom kraji na 9,7 % a 8,8 % mal Prešovský kraj. Štvrtú najvyššiu hodnotu mal po náraste na 5,5 % Nitriansky kraj.
