BRATISLAVA - V súvislosti s označovaním ulíc a iných verejných priestranstiev sa má zmeniť subjekt, ktorého vyjadrenie bude v prípade pochybnosti o prípustnosti názvu záväzné. Z výlučnej pôsobnosti Ústavu pamäti národa má prejsť kompetencia na komisiu Ministerstva vnútra (MV) SR, v ktorej bude mať okrem ÚPN zastúpenie aj samotný rezort vnútra, taktiež Ministerstvo kultúry (MK) SR a Historický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV). Vyplýva to z návrhu novely zákona obecnom zriadení, ktorý je v pripomienkovom konaní.
MV ako predkladateľ v dôvodovej správe pripomenulo, že ak v súvislosti s označovaním ulíc a iných verejných priestranstiev vzniknú pochybnosti o tom, či sa určitá osoba považuje za predstaviteľa režimu Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 alebo iného režimu založeného na fašistickej či nacistickej ideológii alebo režimu založeného na komunistickej ideológii, je posúdenie tejto otázky v súčasnosti výlučne v pôsobnosti ÚPN. „V praxi sa vyskytli prípady nespokojnosti s takýmto jednostranným posudzovaním a kritikou, že pohľad tohto orgánu je príliš rigidný,“ upozornilo ministerstvo. Za vhodnejšiu alternatívu k súčasnej praxi, v snahe predchádzať kritike z jednostrannosti posudzovania, preto považuje vytvorenie komisie so zástupcov viacerých relevantných orgánov.
Toto je cieľom
Nová úprava podľa rezortu umožní posudzovať osobnosť komplexne, nielen z pohľadu jej príslušnosti k režimu, ale aj v rámci jej prípadnej účasti na protifašistickom odboji alebo protikomunistickom odpore. Taktiež má prispieť k vnímaniu osobnosti i z iných ako politických hľadísk, napríklad z pohľadu prínosu pre vedu a kultúru. „Cieľom je predchádzať schematickému vnímaniu dejín a umožniť zachovať v názvosloví mená osôb, ktoré napriek určitej funkcii v systéme (napríklad ako členovia komunistickej strany) boli významným prínosom pre vedu a kultúru,“ vysvetlilo MV. V tejto súvislosti pripomenulo, že počas dlhého obdobia socializmu (približne 40 rokov) nebol každý člen komunistickej strany členom z presvedčenia. „Mnohí do komunistickej strany vstúpili, aby mohli vykonávať svoje povolanie. Medzi takýmito osobami je veľa vedcov či umelcov,“ argumentuje v návrhu ministerstvo.
Návrh zákona pozmeňujúceho zákon o obecnom zriadení, ale i zákon o samospráve vyšších územných celkov (VÚC), zákon o majetku VÚC i zákon o majetku obcí takisto precizuje vykonanie miestneho referenda či pravidlá pri označovaní ulíc a verejných priestranstiev. Návrh zákona rozširuje takisto obsah zásad hospodárenia s majetkom VÚC. Cieľom legislatívneho návrhu, ktorý má platiť od januára 2027, je vytvorenie jednotných pravidiel pre miestnu i regionálnu samosprávu a odstránenie legislatívnych nejasností pri výkone samosprávnych funkcií a správu majetku obcí a krajov.
Návrh pri posudzovaní vhodnosti názvu ulice mení subjekt, nie kritériá
Pri príprave vyjadrení k predstaviteľom nedemokratických režimov musí Ústav pamäti národa (ÚPN) vychádzať výhradne zo zákonom stanovených kritérií. Upozornil na to hovorca ÚPN Michal Miklovič, reagujúc na návrh novely z dielne MV, ktorým má doterajšia výlučná pôsobnosť ústavu pri posudzovaní vhodnosti názvu ulice či verejného priestranstva prejsť do kompetencie komisie so zastúpením viacerých inštitúcií.
„Aj prípadne novozriadená komisia ministerstva vnútra bude musieť dodržiavať zákonné kritériá a nebude môcť subjektívne zvažovať vedecký alebo kultúrny prínos danej osoby, ktorý by mal prevýšiť jej pôsobenie v štruktúrach nedemokratického režimu,“ zdôraznil hovorca ÚPN, pričom v tejto súvislosti reagoval aj na argumentáciu predkladateľa, ktorý návrh odôvodňoval i kritikou, že pohľad ÚPN je jednostranný. „Dodržiavanie zákonov v žiadnom prípade nie je možné považovať za jednostranné posudzovanie,“ poznamenal Miklovič.
Pripomenul zároveň, že rozhodovanie o názve verejných priestranstiev je vo výhradnej kompetencii orgánov samosprávy a na toto rozhodovanie dozerá prokuratúra. „ÚPN poskytuje len odborné vyjadrenie, nie súhlas alebo nesúhlas s pomenovaním verejného priestranstva,“ vysvetlil hovorca ústavu. K téme sa v utorok vyjadril šéf rezortu vnútra, minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). „Návrh a jeho odôvodnenie vzniklo v rámci odbornej debaty, myslím si, že sa vychádza aj z aplikačnej praxe a histórie hodnotení,“ uviedol minister. Pripomenul, že návrh legislatívy je v pripomienkovom konaní, v rámci ktorého môžu oprávnené subjekty vrátane ÚPN rozporovať argumentáciu predkladateľa.
