BRATISLAVA - O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Rozhodovali by o alternatívnom modeli, ktorý by pripravilo mesto Košice po dohode s mestskými poslancami a starostami. Referendum by sa mohlo konať v deň parlamentných volieb v roku 2027. Ak by referendum nebolo úspešné, od roku 2030, respektíve 2031 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia. Vyplýva to z novely zákona o meste Košice, ktorú v piatok podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Nová úprava smeruje k tzv. racionalizácii počtu košických mestských častí (MČ), ktorých je v súčasnosti 22.
Úprava týkajúca sa referenda prišla do návrhu v druhom čítaní. Novela počíta s vytvorením tretieho viceprimátora Košíc, respektíve námestníka primátora, ktorý má riešiť najmä racionalizáciu počtu MČ na akýkoľvek iný počet. Počet mestských poslancov sa má zvýšiť zo 41 na 51.
Podľa novej legislatívy môže mesto Košice po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia, teda iný, ako je v schválenej úprave. Pripraviť by ho mali do 31. marca 2027. O tomto návrhu by následne rozhodli obyvatelia mesta v referende, ktoré by sa konalo v deň volieb do Národnej rady SR, teda pravdepodobne na jeseň 2027. Maximálny počet mestských častí by nemohol presiahnuť desať, najmenšia by nemala mať menej ako 5000 obyvateľov. „Náš návrh o Košiciach so štyrmi mestskými časťami, ktoré kopírujú okresy, platí. Ak však mesto, poslanci a starostovia po väčšinovej zhode a po podkladoch z analýzy pripravia riešenie, s ktorým budú Košičania súhlasiť, toto riešenie bude od roku 2030, respektíve 2031 aj platiť,“ zdôraznil jeden z predkladateľov novely Igor Šimko (Hlas-SD).
archívne video
Novela zároveň stanovuje, že ak referendum nebude úspešné alebo obyvatelia návrh mesta nepodporia, od roku 2030, respektíve 2031, ak by sa medzitým schválilo predĺženie volebného obdobia samosprávy obcí na päť rokov, by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri. Cieľom je podľa predkladateľov zabezpečiť, aby sa riešenie témy už ďalej neodkladalo.
Po novom má mať zároveň každá MČ svojho poslanca v mestskom zastupiteľstve a zachované majú zostať aj historické názvy a identita či symboly jednotlivých, po novom už miestnych častí. Súčasťou novej úpravy sú aj opatrenia na zníženie odmien mestských poslancov o približne tretinu, ako aj zníženie počtu miestnych poslancov o približne 40 percent v mestských častiach.
Od nasledujúcich volieb po roku 2026 by sa mestská časť Košice - Staré Mesto označovala ako mestská časť Košice 1, mestská časť Košice - Západ ako mestská časť Košice 2, mestská časť Košice - Dargovských hrdinov ako mestská časť Košice 3 a mestská časť Košice - Juh ako mestská časť Košice 4. Nová legislatíva má byť účinná od 1. júna 2026, no viaceré ďalšie ustanovenia majú platiť až od spojených samosprávnych volieb, ktoré sa majú konať 24. októbra 2026.
Prezident podpísal novelu zákona o obecnej polícii
Prezident SR Peter Pellegrini v piatok podpísal novelu zákona o obecnej polícii. Tá prináša zmenu, podľa ktorej sa príslušníkom obecnej polície bude môcť stať výlučne štátny občan SR. Pri príslušníkoch obecnej polície, ktorí nie sú občania SR a budú k 31. decembru 2026 v pracovnom pomere k obci, sa bude podmienka štátneho občianstva považovať za splnenú. „Nová podmienka štátneho občianstva sa tak plne uplatní pri budúcich prijímaniach do obecnej polície, bez spätného zásahu do právnych vzťahov vzniknutých v súlade s doterajším právnym stavom,“ uvádza sa v úprave. Okrem podmienky štátneho občianstva bude musieť príslušník obecnej polície naďalej spĺňať existujúce podmienky bezúhonnosti, veku nad 21 rokov aj telesnej, duševnej a odbornej spôsobilosti.
Za novelou stojí skupina poslancov Národnej rady (NR) SR za koaličnú SNS. Zmenu odôvodňovala posilnením bezpečnosti obyvateľov a upevnením dôvery v obecné polície. „Zákonné zakotvenie tejto podmienky reaguje na potrebu posilniť personálnu integritu a hodnotové väzby príslušníkov obecnej polície voči SR,“ priblížili národniari. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.
Prezident podpísal novelu verejného obstarávania, zjednoduší kontrolu zákaziek
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal v piatok novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorú Národná rada SR schválila 5. mája na 49. schôdzi. Informovala o tom Kancelária prezidenta (KP) SR s tým, že novela napríklad umožní, že predbežná kontrola zákazky zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by sa mala vykonávať nie pred vyhlásením alebo začatím verejného obstarávania, ale bezprostredne pred uzavretím zmluvy pre zníženie chybovosti.
„Vypúšťa sa povinnosť vykonať kontrolu všetkých nadlimitných zákaziek a nadlimitných koncesií. Túto povinnosť vo vzťahu k všetkým zákazkám a ich zmenám podmieňuje skutočnosťami z analýzy rizík. Zodpovednosť za nastavenie a vykonanie analýzy rizík nesie riadiaci orgán,“ dodala KP.
Poslanci prerokovali vládnu novelu verejného obstarávania zrýchlene. „Návrh zákona primárne napĺňa prísľub Slovenskej republiky vysporiadať sa s výhradami Európskej komisie týkajúcimi sa rozširujúceho charakteru definície základného bezpečnostného záujmu podľa zákona o verejnom obstarávaní,“ povedal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD), ktorý novelu odôvodnil. Súvisí to podľa neho s aplikáciou výnimky v porovnaní s európskym rámcom. „Novela súčasne vytvorí priestor pre procesné zefektívnenie kontrol zákaziek financovaných zo zdrojov Európskej únie prostredníctvom precizovania rizikovo orientovaného prístupu, čomu bude zodpovedať aj nová metodika a upravený model analýz rizík verejného obstarávania,“ priblížil Takáč.
Zmeny podľa ministra odbremenia ÚVO a efektívnejšie zacielia kontroly na rizikové a objemnejšie zákazky na úkor menej rizikových. „Kombinácia týchto prístupov môže prispieť k zrýchleniu čerpania prostriedkov z Programu Slovensko,“ dodal Takáč.
Novela verejného obstarávania nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia. Poslanci spolu so 14 pozmeňujúcimi návrhmi z výborov schválili aj prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2026. Navrhované úpravy týkajúce sa posudzovania konfliktu záujmov a vyhodnotenia splnenia podmienok účasti sa totiž viažu na proces verejného obstarávania, s čím je potrebné sa vysporiadať prechodnými ustanoveniami.
Napríklad, postup zadávania zákazky a koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 30. júna 2026, sa dokončia podľa predpisov účinných do tohto dátumu. ÚVO bude môcť uplatňovať princíp priorizácie pri výkone dohľadu a preskúmavania podnetov. Dôvodom je zvýšený objem dohľadovej agendy, najmä v súvislosti s realizáciou plánu obnovy a odolnosti, a efektívnejšie využívanie odborných personálnych kapacít úradu.
