BRATISLAVA - Národná rada (NR) SR začala v utorok ráno 14. rokovací deň 49. schôdze pokračovaním diskusie k návrhu uznesenia opozičných poslancov z klubu Slovensko - Za ľudí k prejedeným 7,4 miliardy eur z troch konsolidácií. Navrhli v ňom vyzvať vládu, aby do 30 dní predložila NR SR podrobný prehľad vynaloženia 7,4 miliardy eur.
Uvedenú sumu podľa poslancov vláda každý rok vyťahuje z peňaženiek ľudí a podnikateľov v rámci troch konsolidácií a pritom sa dlh verejných financií neznížil. Ako upozornili, dlh, naopak, historicky narastá a ťahá Slovenskú republiku „gréckou cestou“ priamo v ústrety bankrotu.
VIDEO
Poslanci majú v utorok hlasovať o prerokovaných bodoch od 28. apríla. Jedným z nich je vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, o ktorom rokujú v skrátenom legislatívnom konaní a môžu tak o ňom rozhodnúť na aktuálnej 49. schôdzi. Navrhované zmeny vo verejnom obstarávaní majú zefektívniť kontroly vykonávané Úradom pre verejné obstarávanie ako sprostredkovateľským orgánom.
V programe je od 13.00 h aj mimoriadna 51. schôdza o situácii v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Opozičné PS navrhlo v uznesení o závažnej situácii v PPA, aby NR SR vyzvala ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča (Smer-SD) zverejniť úplný list, ktorý zaslala PPA Európska komisia. Mal by takisto predstaviť konkrétne nápravné opatrenia, vysvetliť personálne rozhodnutia v PPA, odstrániť konflikty záujmov a preukázať funkčný systém kontroly.
Záťaž nízkopríjmových SZČO sa zníži, mikroodvod nebudú musieť odvádzať
Odvodová záťaž nízkopríjmových samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) sa zníži. Umožní to úprava mechanizmu vzniku a zániku ich povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Tí, ktorí nepodávajú daňové priznanie, by nemuseli do Sociálnej poisťovne odvádzať mikroodvod, ktorý bol zavedený v rámci konsolidácie verejných financií. Vyplýva to z poslaneckého koaličného návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania. Po schválení má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2026.
Návrh predložili poslanci Roman Michelko, Dagmar Kramplová (obaja SNS), Jozef Cech, Paula Puškárová a Zdenka Mačicová (všetci Hlas-SD). „Snažíme sa podporiť živnostníkov. V rámci rozličných legislatívnych zmien bol zavedený aj mikroodvod, ktorý mal začať platiť od 1. júla tohto roku,“ uviedla Puškárová. „Touto právnou úpravou sa snažíme pomôcť tým, ktorí nepodávajú daňové priznanie, aby tento odvod do Sociálnej poisťovne nemuseli odvádzať,“ dodala. Poistné z mikroodvodu v tomto roku je 131,34 eura.
Pre vznik povinného poistenia SZČO sa má zaviesť príjmová hranica, tzv. príjmový test. Podľa neho povinné poistenie a povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za kalendárny rok presiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime. Novela zachováva hranicu príjmu pre vznik povinnosti podať daňové priznanie aj pre posudzovanie odvodovej povinnosti, pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2876,90 eura.
Novela zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2026 zaviedla nový mechanizmus vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. V období povinného poistenia je SZČO povinná platiť poistné na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov na účely mikroodvodu, z ktorého poistné v roku 2026 bude 131,34 eura.
„Takto koncipovaná právna úprava má za dôsledok vznik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie aj u tých SZČO, ktoré síce sú oprávnené na podnikanie a vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale nedosahujú z nej žiadny alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného na sociálne poistenie je výkon tejto činnosti neefektívny,“ uvádza dôvodová správa. Kľúčové prvky úpravy účinnej od 1. januára 2026 zostávajú naďalej zachované. Povinné poistenie SZČO vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je SZČO oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Tiež zostáva zachované pravidlo 60 mesiacov, teda ak od zániku posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplynulo viac ako 60 mesiacov, fyzická osoba sa považuje za novú SZČO s nárokom na päťmesačné „odvodové prázdniny“. Ak uplynulo 60 mesiacov a menej, povinné poistenie vzniká od opätovného nadobudnutia postavenia SZČO. Nový mechanizmus vzniku povinného poistenia SZČO sa rovnako uplatňuje aj na SZČO, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie, alebo postup podľa osobitného predpisu.
Opozícia navrhuje oslobodenie samospráv od najprísnejších sankcií dlhovej brzdy
Viaceré opozičné strany predkladajú do Národnej rady (NR) SR svoje návrhy na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorých cieľom je oslobodiť samosprávy od najprísnejších sankcií dlhovej brzdy. Tie vyplývajú zo súčasnej vysokej úrovne verejného dlhu, za ktorú však obce a mestá podľa predkladateľov nemôžu. Zodpovedná je vláda, tá však s riešením akútnej situácie, ktorá bráni samosprávam zostaviť rozpočty na budúci rok, neprichádza, tvrdia opoziční predstavitelia.
„Za dlh vlády má byť zodpovedná vláda, za dlh samosprávy má byť zodpovedná samospráva. Dnes to, žiaľ, ale neplatí. Samosprávy vytvorili len zlomok celkového dlhu Slovenska a napriek tomu na ne doliehajú plné sankcie dlhovej brzdy. My s týmto mechanizmom nesúhlasíme a osvojujeme si návrh, ktorý nám bol doručený zo strany samosprávnych združení,“ konštatovala v utorok na tlačovej konferencii v NR SR poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Jana Hanuliaková.
Pripomenula, že samosprávy majú vlastné prísne princípy hospodárenia, ktoré však trestajú iba toho, kto hospodári neštandardne. Nemali by však kolektívne doplácať na zlé hospodárenie centrálnej vlády, upozornili predstavitelia PS. „Do Národnej rady preto predkladáme novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tá pochádza z dielne samosprávnych združení a prináša jedinú vec - oslobodí naše mestá, obce a kraje spod sankčných mechanizmov dlhovej brzdy, ktoré nedokážu sami ovplyvniť,“ konštatovala Hanuliaková.
Je to podľa nej jediné riešenie, ktoré zachráni samosprávy pred kolapsom, ak by neboli schopné zostaviť rozpočty na budúci rok. „Čakali sme dlhé týždne až mesiace na to, aby sa minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) zobudil a predložil vlastné riešenie tejto situácie do Národnej rady. Čakali sme márne a nehodláme v tom pokračovať,“ doplnila Hanuliaková s tým, že očakávajú podporu aj od koaličných strán, keďže nejde o politickú tému a problémy samospráv sa dotýkajú všetkých občanov na Slovensku.
Podobný návrh predkladajú do parlamentu aj poslanci opozičnej strany Sloboda a Solidarita (SaS). Obce, mestá a vyššie územné celky by boli podľa neho vyňaté zo sankcií dlhovej brzdy súvisiacich s celkovým dlhom verejnej správy. Nemuseli by tak schvaľovať vyrovnaný či prebytkový rozpočet a držať výdavky na úrovni predchádzajúceho roka, keďže za zhoršenie verejných financií nenesú zodpovednosť.
„Územná samospráva má už od roku 2005 výrazne prísnejšie pravidlá rozpočtového hospodárenia ako centrálna vláda. Jej dlh tvorí len približne 2 % celkového dlhu verejnej správy. Napriek tomu je v čase najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy trestaná rovnako ako vláda, ktorá je hlavným pôvodcom problému. To je nespravodlivé a neprimerané,“ zdôraznil poslanec SaS Marián Viskupič. Návrh zároveň ponecháva plne v platnosti všetky sankcie voči vláde. Novela by mala byť účinná dňom vyhlásenia, aby sa zmeny mohli uplatniť už pri zostavovaní rozpočtov na rok 2027. O opozičných návrhoch by sa mohlo rokovať na najbližšej schôdzi NR SR, ktorá začína koncom mája.
