BRATISLAVA - Národná rada (NR) SR po technických problémoch od stredajšieho rána začala popoludní už rokovať v rámci šiesteho dňa aktuálnej 49. schôdze. Poslanci sa aktuálne venujú termínovanému vládnemu návrhu novely zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Novelu odôvodnil šéf agrorezortu Richard Takáč (Smer-SD). Do katastrálneho zákona sa má zaviesť k určitým druhom osobných údajov evidovaných v katastri, zverejneným na katastrálnych portáloch, povinná autentifikácia, respektíve registrácia. Údaje z tejto autentifikácie, respektíve registrácie budú môcť byť použité pre potreby orgánov činných v trestnom konaní.
Po prerokovaní novely katastrálneho zákona má nasledovať vládny návrh novely zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
O zmenách v územnom členení Košíc by mohli rozhodnúť občania v referende
O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Rozhodovali by o alternatívnom modeli, ktorý by mohlo pripraviť mesto Košice po dohode s mestskými poslancami a starostami. Referendum by sa mohlo konať v deň parlamentných volieb v roku 2027. Ak by referendum nebolo úspešné, od roku 2030, respektíve 2031 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o meste Košice, ktorý v stredu schválili poslanci na Výbore Národnej rady (NR) SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
O tzv. racionalizácii počtu mestských častí (MČ) v Košiciach, ktorých je v súčasnosti 22, hovorili predkladatelia Igor Šimko (Hlas-SD) a Andrej Sitkár (Smer-SD) už dávnejšie. Ich novela počíta s vytvorením tretieho viceprimátora Košíc, respektíve námestníka primátora, ktorý má riešiť najmä racionalizáciu počtu MČ na akýkoľvek iný počet. Novela prešla v októbri 2025 do druhého čítania. Šimko už vtedy hovoril o snahe urobiť model štyroch mestských častí - Košice 1 až 4, ktoré podľa neho reflektuje administratívne členenie okresov.
Podľa zmeny prijatej v stredu na výbore by mesto Košice mohlo po dohode s mestskými poslancami a starostami pripraviť alternatívny model územného členenia. „O tomto návrhu by následne rozhodli obyvatelia mesta v referende, ktoré by sa konalo v deň volieb do Národnej rady SR, pravdepodobne na jeseň 2027,“ uviedol v tlačovej správe Šimko. Maximálny počet mestských častí by nemohol presiahnuť desať, najmenšia by nemala mať menej ako 5000 obyvateľov. „Náš návrh o Košiciach so štyrmi mestskými časťami, ktoré kopírujú okresy, platí. Ak však mesto, poslanci a starostovia po väčšinovej zhode a po podkladoch z analýzy pripravia riešenie, s ktorým budú Košičania súhlasiť, toto riešenie bude od roku 2030, respektíve 2031 aj platiť,“ zdôraznil poslanec.
Návrh zároveň stanovuje, že ak referendum nebude úspešné alebo obyvatelia návrh mesta nepodporia, od roku 2030, respektíve 2031 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri. Cieľom je podľa predkladateľov zabezpečiť, aby sa riešenie témy už ďalej neodkladalo.
Zastúpenie každej mestskej časti
Pozmeňujúci návrh hovorí aj o tom, že každá MČ by mala svojho poslanca v mestskom zastupiteľstve a zachované by mali zostať aj historické názvy a identita či symboly jednotlivých, po novom už miestnych častí. Súčasťou návrhu sú aj opatrenia na zníženie odmien poslancov o tretinu, zníženie ich počtu o cca 40 percent v mestských častiach a „efektívnejšie riadenie zmien, ktoré má zabezpečiť manažérsky koordinovaný proces transformácie z úrovne námestníka primátora“.
Návrh vytvoriť post tretieho viceprimátora Košíc v novele ostáva, takisto v nej ostáva aj zvýšenie počtu poslancov zo 41 na 51. Pozmeňujúci návrh hovorí aj o tom, že od nasledujúcich volieb po roku 2026 by sa Mestská časť Košice - Staré Mesto označovala ako Mestská časť Košice 1, Mestská časť Košice - Západ ako Mestská časť Košice 2, Mestská časť Košice - Dargovských hrdinov ako Mestská časť Košice 3 a Mestská časť Košice - Juh ako Mestská časť Košice 4.
Poslanci pri predložení návrhu hovorili o tom, že 22 mestských častí je neblahým unikátom v pomere k počtu obyvateľov. Podľa Šimka sa znížením počtu zefektívni fungovanie samosprávy a ušetria sa milióny eur v prospech obyvateľov mesta.
Opozícia kritizuje zlyhanie v PPA, vyzýva na odstúpenie ministra aj vlády
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) zlyhal pri zabezpečovaní fungovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorej po audite Európskej komisie (EK) hrozí strata akreditácie. V dôsledku toho sú ohrozené stovky miliónov eur z európskych zdrojov pre slovenských farmárov. Vyhlásili to v stredu predstavitelia viacerých opozičných strán. Takáč by mal podľa nich odísť z funkcie, prípadne by mala odstúpiť aj celá vláda, ktorá nevie túto situáciu riešiť.
„Dnes tu stojíme pred vami s výzvou na demisiu vlády Roberta Fica (Smer-SD), nakoľko dnes už je jasné a je to potvrdené aj zo zdrojov Európskej komisie, že po vykonaní dôkladného auditu PPA došla EK k takým závažným zisteniam, že vyzvala Slovenskú republiku, konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva, aby odňalo akreditáciu PPA,“ vyhlásil na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR podpredseda opozičného KDH Viliam Karas.
Zdôraznil, že tieto zistenia nie sú strašením opozičných strán. Audit EK podľa neho potvrdil, že PPA netransparentne distribuovala zdroje pre farmárov, neplnila stanovené kritériá a ciele, dochádzalo k pochybným personálnym nomináciám a nebol vylúčený konflikt záujmov. „Nejde o jednotlivé prípady, ale Komisia prišla k záveru, že ide o systémové zlyhanie,“ zhodnotil Karas. Samotný fakt, že EK ohlásila potrebu odňať akreditáciu PPA, môže podľa neho znamenať až 25 % korekcií doteraz vyplatených platieb. Ak sa vláda rozhodne, že ide Komisiu žalovať, tak to bude znamenať 100 % pozastavenie platieb až do vyriešenia sporu, varoval Karas.
Na odvolanie celej vlády vyzýva KDH preto, že kabinet nevie situáciu riešiť. „Som presvedčený, že vláda Roberta Fica nemá odvahu ani politickú silu vymeniť ministra Takáča, dosadiť tam nezávislého odborníka a experta, ktorý si získa dôveru EK a dokáže prijať taký akčný plán, ktorý schváli EK, aby mohla byť PPA udelená dočasná akreditácia,“ konštatoval Karas. Chýbajúce stovky miliónov eur budú podľa neho veľkým problémom pre slovenské poľnohospodárstvo aj štátny rozpočet.
Varovný list z Európskej komisie
Situáciu okolo platobnej agentúry kritizovala aj opozičná SaS. „PPA je v ohrození. Minister dostal 14. apríla list z Európskej komisie, ktorý hovorí o potrebe dočasnej skúšobnej prevádzky agentúry. To je mimoriadne vážna vec. Sú tam zistenia a opatrenia, ktoré treba okamžite riešiť, inak prídeme o peniaze,“ podčiarkol poslanec strany Alojz Hlina.
Podľa neho je za tým snaha udržať starý systém. „Celé to vzniklo preto, že minister Takáč prišiel na ministerstvo zabezpečiť kontinuitu. Kontinuitu systému, ktorý fungoval ako dojná krava. Lenže ak kravu dojíš až do krvi, tak ju zničíš. A presne to sa deje s PPA,“ vyhlásil s tým, že dôsledky pocítia najmä farmári. „Takáč nikdy nemal byť ministrom. Pôdohospodárstvo je príliš dôležité na takéto experimenty. Mlieko nevzniká v supermarkete, vzniká na poli. A my máme zodpovednosť chrániť pôdu, lesy aj ľudí pred týmto systémom,“ dodal Hlina.
Odporúčanie na pozastavenie akreditácie PPA je dôsledkom dlhodobého zlyhávania ministra Takáča, myslí si opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Hnutie Slovensko - Za ľudí). „Európska komisia dnes jasne hovorí, že Slovensko nevie garantovať, že peniaze pre farmárov sú vyplácané transparentne a podľa pravidiel. To je zjavné zlyhanie ministra, ktorého sme už dávno iniciovali odvolať,“ zdôraznila.
Technické problémy pri rokovaní sa diagnostikujú, cudzie zavinenie vylúčili
Technické problémy pri rokovaní Národnej rady (NR) SR sa naďalej diagnostikujú. Externé vplyvy či cudzie zavinenie nateraz vylúčili. Uviedli to z odboru komunikácie Kancelárie NR SR. V stredu popoludní už funguje konferenčný systém v rokovacej sále vrátane mikrofónov počas faktických poznámok v štandardnom režime bez chybovosti.
Kancelária NR SR ozrejmila, že dôvodom posunutia začiatku stredajšieho rokovania nebolo opakovanie technickej poruchy. Už v utorok (21. 4.) systém prešiel na záložnú infraštruktúru. „Včerajší prechod na záložnú infraštruktúru v súlade s interným protokolom si vyžiadal prekonfigurovanie audio a video réžie, ako aj opätovné nastavenie riadenia mikrofónov pred začiatkom nového rokovacieho dňa, ktoré realizovali technickí pracovníci po skončení včerajšieho rokovania a aj dnes dopoludnia,“ priblížili z odboru komunikácie. „Diagnostika vzniknutých komplikácií však prebieha aj naďalej. Externé vplyvy či cudzie zavinenie boli nateraz vylúčené,“ doplnili.
Využitie centrálneho rečníckeho pultu na prednesenie faktických poznámok bol podľa Kancelárie NR SR preventívny návrh dočasného opatrenia. „Digitálna konferenčná infraštruktúra v rokovacej sále podlieha striktnému režimu údržby a pravidelnej diagnostike zo strany Kancelárie NR SR a zmluvných partnerov, aby bola garantovaná zákonnosť legislatívneho procesu,“ deklaruje kancelária. Technické problémy ovplyvnili rokovanie parlamentu už v utorok popoludní, keď sa poslancom nedarilo prihlásiť sa s mikrofónom na faktickú poznámku. Parlament vtedy vyše hodiny nerokoval. V stredu začali poslanci rokovať až od 14.00 h.
Parlament ukončil rokovanie koaličnou novelou vysokoškolského zákona
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili šiesty rokovací deň 49. schôdze koaličnou novelou vysokoškolského zákona. Stojí za ňou skupina poslancov za koaličný Smer-SD a Hlas-SD. Argumentovali, že novela má spresniť i upraviť niektoré ustanovenia legislatívy a odstrániť niektoré výkladové nejasnosti. V pléne ju predstavil jeden z predkladateľov - Jozef Habánik (Smer-SD).
Vysvetlil, že novela reaguje na pripomienky, ktoré vzišli na seminároch a stretnutiach po prijatí novely vysokoškolského zákona na jeseň minulého roka, ktorá má byť účinná od 1. septembra tohto roka. „Z týchto stretnutí vyplynuli aj nejaké závery a jedným z nich je, že sa urobia isté legislatívno-technické spresnenia a čiastočné úpravy niektorých ustanovení zákona s cieľom jednoznačného výkladu pri implementačnej praxi, ako aj ďalších úprav nadväzujúcich právnych predpisov s cieľom tieto výkladové nejasnosti odstrániť,“ povedal.
Opozičná poslankyňa Tina Gažovičová (PS) má k návrhu výhrady. Tlmočila ich v pléne parlamentu počas diskusie. Kritizovala napríklad zmeny týkajúce sa Agentúry na podporu výskumu a vývoja. „Nesúhlasíme so znižovaním transparentnosti pri hodnotení projektov,“ okomentovala.
Poslanci sa vrátia do lavíc opäť vo štvrtok (23. 4.). Rokovanie by podľa programu mali začať novelou zákona o potravinách a úpravou zákona o obecnej polícii z dielne koaličnej SNS. O prebratých bodoch má parlament hlasovať len o 11.00 h, poobedné hlasovanie o 17.00 h podľa schválenej zmeny v programe nebude. Popoludní čaká poslancov tradičná hodina otázok. Na štvrtok o 13.00 h je zvolaná mimoriadna schôdza k opozičnému návrhu na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD).
