ŠTRASBURG - Európsky parlament (EP) v stredu prijal návrhy na vybudovanie jednotného trhu EÚ v oblasti obrany. Rozpory k tejto téme vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.
Efektívna obrana EÚ
Michal Wiezik (PS) verí, že Európa sa na to pozerá pragmaticky a prakticky, poučená geopolitickým vývojom. „Nikdy neviete, z ktorej strany príde útok, no vždy je lepšie byť pripravený ako zaskočený,“ skonštatoval. Pripomenul, že Únia čelí hybridným útokom a aj fyzickým na svoju kritickú infraštruktúru. „Zvýšiť obranu je dôležité. Mali by sme byť čo najefektívnejší. Nemíňať peniaze tam, kde netreba, nemíňať ich duplicitne, využívať silu Európy, že keď sa za niečo stavia spoločne, tak ten postup je efektívnejší, rýchlejší a lacnejší,“ vysvetlil.
Spoločné nákupy vojenskej a obrannej techniky a zlepšenie potenciálu brániť sa pred rôznymi typmi útokov - aj nových útokov, s ktorými nikto nerátal - vidí ako najlepší scenár. Dodal, že v roku 2022 boli nákupy obrannej techniky cez spoločné európske obstarávanie na úrovni 18 % minutej sumy. Cieľom je dosiahnuť do roku 2027 aspoň 40 %. Tvrdí, že to nejde proti NATO ani autonómnosti jednotlivých krajín a že sústrediť sa treba na tri smery, a to drony, lebo vojna na Ukrajine ukázala, že o tom sú moderné vojny, potom protileteckú a protivzdušnú obranu a aj určitý obranný rámec proti vesmírnym útokom.
Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) tvrdí, že to, čo sa týka vojenských záležitostí, nepatrí do politík EÚ. „Nemyslím si, že ďalšou úrovňou integrácie by mala byť obranná únia. Na túto spoluprácu máme NATO,“ odkázala. Dodala, že europarlament diskutuje o znížení prekážok pri spoločnom obstarávaní v oblasti obrany, čo vníma podozrivo po tom, ako krajiny EÚ spoločne obstarávali vakcíny. „Toto je len snaha Ursuly von der Leyenovej, aby zobrala ďalšie kompetencie a peniaze pod svoje vlastné rozhodovanie a nekomunikovala s členskými štátmi,“ povedala. Nepovažuje za vhodné „obetovať“ integritu Únie, teda myšlienku mieru, na ktorej je postavená, aby sa EÚ premenila na obrannú alianciu či na vojenskú inštitúciu. Kritizuje, že EÚ výdavky na obranu zaraďuje do dlhodobého rozpočtu namiesto toho, aby peniaze prúdili do regiónov či do poľnohospodárstva.
Koordinácia zníži náklady
Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že dnes krajiny EÚ robia vlastný vývoj, verejné obstarávanie, investície do vedy a výskumu a do výroby v tejto oblasti. „Tu by sme chceli zabrať, aby sa to zharmonizovalo. Minimálne v krajinách V4 by sme sa mohli skoordinovať pri verejnom obstarávaní, lebo to zníži ceny,“ uviedla. Podľa nej cieľom je mať za nižšie ceny viac osohu, lebo väčšou koordináciou a kompatibilitou arzenálu EÚ dokáže vykonávať spoločnú obranu. „Chceme sa zamerať na vnútorné bariéry, aby sme trh zjednotili. Znížia sa náklady a zvýši sa kompatibilita,“ skonštatovala.
Výdavky musia zostať v EÚ
Branislav Ondruš (Hlas-SD) upozornil, že na obranu krajín EÚ existuje NATO a nie je dôvod to meniť. „Nesúhlasím s tým, aby sme zvyšovali výdavky na obranu, či už na európskej alebo na národných úrovniach, ak nezabezpečíme, že tie výdavky sa minú na území EÚ, že podporíme európske zbrojovky a zaviažeme ich k tomu, že príjmy z verejných zdrojov premietnu do lepších pracovných podmienok zamestnancov, do férovejšieho odmeňovania,“ povedal. Dodal, že nová legislatíva EÚ by mala obmedziť subdodávateľské reťazce, neumožniť zbrojovkám zamestnávať živnostníkov, ale zavádzať kolektívne zmluvy s odbormi a zaistiť lepšie platy a lepšie pracovné podmienky. „Ak nebudú tieto podmienky splnené, tak to považujem za vyhadzovanie peňazí, čo sa obráti proti EÚ a jej členským štátom. Takto postavené výdavky na zbrojenie nám nepomôžu lepšie chrániť Európu, ale prispejú k väčšej vnútornej destabilizácii,“ upozornil.
Lucia Yar (PS) upozornila, že spoločný trh EÚ v priemysle je 450 miliónov ľudí a okolo 18 biliónov eur, ale v obrannom priemysle sú špeciálne výnimky, že národné vlády môžu nakupovať obranné spôsobilosti aj mimo EÚ. „Skoro polovica našich peňazí končí v peňaženkách mimo Únie. Podporuje zamestnanosť a konkurencieschopnosť inde. Tomuto chceme zabrániť, chceme, aby sa investovalo viac do nás, aby sme spoločne kupovali a tá hodnota aby zostávala doma. Ak v obrannom priemysle budeme robiť spoločne v EÚ viac, podporí to našu zamestnanosť, našu ekonomiku a konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku to bude veľká pomoc pre našu bezpečnosť,“ odkázala.
Ľubica Karvašová (PS) tvrdí, že je kľúčové, aby nové pravidlá jednotného trhu neboli šité na mieru najväčším hráčom, aby odstraňovanie bariér a spoločné obstarávanie boli šancou aj pre slovenské podniky. „Naším cieľom je, aby sa do európskych dodávateľských reťazcov zapojil aj slovenský obranný priemysel, ktorý má vybudovaný know-how, ale napríklad aj inovatívne technologické firmy na východe Slovenska, ktoré môžu prispieť k modernizácii a digitálnej bezpečnosti,“ uviedla. Tvrdí, že integrovaný trh musí fungovať tak, aby aj strední a menší subdodávatelia z regiónov mali rovnaký prístup k novým príležitostiam ako nadnárodné koncerny. „Európska strategická autonómia nesmie zostať len na papieri, musí prinášať hmatateľné výsledky aj pre ľudí na Slovensku,“ spresnila.
Slovenskí europoslanci hovoria o prioritách rozpočtu EÚ na rok 2027
Lucia Yar spresnila, že parlamentné frakcie pre politické boje nenašli v stredu dohodu o tom, ako treba európsky rozpočet na budúci rok riešiť. Zostalo tam ešte zopár otáznikov. Dodala, že ako členka rozpočtového výboru v mene frakcie Obnovme Európu bude bojovať za to, aby peniaze išli na tie miesta a tým ľuďom, ktorí ich najviac potrebujú.
„Sociálne témy, témy kohézie, čiže rozvoja. Tam sú naozaj veľmi silné body. Na to sa veľmi teším, keď to prejde. Samozrejme, zvyšovanie konkurencieschopnosti EÚ, potrebujeme podporiť priemysel aj zamestnanosť,“ uviedla. Dodala, že aj napriek niektorým otvoreným otáznikom v určitých oblastiach je blízko k dohode a dôjde k nej zrejme na najbližších plenárkach. „Chceme, aby odporúčania pre Európsku komisiu aj pre náš vyjednávací tím za Európsky parlament boli naozaj presné a prišli v správnom čase,“ odkázala.
Miriam Lexmann (KDH) uviedla, že je to dôležitý rozpočet preto, lebo vidíme veľké geopolitické turbulencie, nárast chudoby v EÚ. „Únia má veľkú úlohu, a to je bezpečnosť občanov a na druhej strane je to konkurencieschopnosť, aby sme sa ekonomicky posunuli dopredu. Potom treba posilniť sociálne štruktúry preto, že vidíme, že nárast chudoby je obrovskou výzvou pre EÚ a treba podporiť sociálne slabšie skupiny obyvateľov. Čiže toto sú priority, na ktorých sme sa zhodli a na ktorých pracujeme v europarlamente,“ povedala.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) uviedol, že priorít vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu je viac a on osobne bude presadzovať zvýšenie finančnej dotácie pre program Záruka pre dieťa. „To je program, z ktorého môžeme financovať efektívne nástroje na začlenenie detí, z rôznych vylúčených komunít alebo zdravotne znevýhodnených detí, do školského procesu. Môžeme si nastaviť jasné kritériá, podľa ktorých budeme podporovať efektívnu školskú dochádzku detí,“ vysvetlil. Spresnil, že to znamená financovať služby pre zdravotne znevýhodnené deti, pre tie, ktoré majú problém s dopravou alebo potrebujú špeciálny prístup pri doškoľovaní a tiež pre tie, ktoré potrebujú zabezpečiť stravu. „Som presvedčený, že aj vo vzťahu k rozpočtu na rok 2027 by Európska komisia mala vyčleniť viac finančných prostriedkov, ktoré prerozdelí do členských štátov, ktoré budú povinné tieto peniaze použiť na služby, na podporu začlenenia detí a predovšetkým vzdelávania detí, lebo to je úplný základ,“ dodal.
Ľudovít Ódor (PS) zdôraznil, že pre delegáciu PS v EP sú veľkou prioritou regióny, aby sa eurofondy cez kohéznu politiku dostávali do regiónov na Slovensku. „Napriek tomu, že vieme, že nie všetky tieto peniaze sú úplne efektívne využívané na Slovensku, toto je naša veľká priorita, aby boli efektívnejšie využité ako doteraz,“ vysvetlil. Dodal, že frakcia Obnovme Európu má tri veľké priority. Prvou je lepšie podporovať ochranu a bezpečnosť ľudí, najmä v období konfliktov, aké vidno teraz vo svete, potom zamerať sa na budúcnosť, čo znamená novú ekonomiku a podporu inovácií, výskumu a vzdelávania. Do tretice prioritou rozpočtu EÚ na rok 2027 musí byť podľa neho bývanie, lebo dostupnosť bývania v mnohých krajinách EÚ začína byť problém, a preto treba nájsť nejaké mechanizmy, ako to riešiť.
