BRUSEL - Ekonomika Európskej únie je pre nezmyselné klimatické a ideologické ciele v hroznom, priam katastrofálnom stave. Uviedol to predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v lietadle pred odletom na neformálny samit EÚ o konkurencieschopnosti, ktorý sa koná v Belgicku na zámku Alden Biesen. Informuje o tom bruselský spravodajca.
Lídri členských krajín EÚ sa vo štvrtok stretnú na rokovaniach, ktoré zvolal predseda Európskej rady António Costa. Ich cieľom je snaha ovplyvniť orientáciu hospodárskej politiky Únie v čase, keď narastá tlak na európsku konkurencieschopnosť a Únia čelí výzvam v podobe strategických závislostí dodávok cenných surovín od tretích krajín.
archívne video
„Som na ceste do Belgicka, kde máme na neformálnom samite hovoriť, čo s ekonomikou Európskej únie, ktorá je pre nezmyselné klimatické a ideologické ciele v hroznom stave. Lepšie povedané v katastrofálnom. A ak nič tento rok neurobíme, predovšetkým s cenami elektriny, z Európy sa stane len kultúrny skanzen, ktorý budú navštevovať bohatí Číňania,“ uviedol Fico pred odletom na rokovania v Belgicku.
Problematika. vysokých cien energií
Na problematiku vysokých cien energií v stredu (11. 2.) na Európskom priemyselnom samite v Antverpách upozornili aj najvyšší predstavitelia okolo 500 popredných európskych firiem z viacerých priemyselných odvetví. Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v Antverpách, rovnako ako niekoľko hodín predtým pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, naznačila, že exekutíva EÚ sa otázkou cien energií vážne zaoberá. Zároveň odkázala, že aj členské štáty musia pomôcť a lepšie prepojiť svoje elektrické a prenosové siete, aby zabezpečili medzi sebou voľný tok lacnejšej energie.
Potrebu znížiť ceny energií šéfka eurokomisie vníma spolu s nevyhnutnosťou dobudovania energetickej únie, bez čoho nemôže fungovať jednotný trh EÚ. „Ceny energií sú vysoké. Vieme prečo. Pre nedostatok prepojení sietí a našu závislosť od fosílnych palív,“ upozornila v pléne europarlamentu. V liste pre šéfov vlád a štátov, ktorí sa zúčastnia na neformálnom samite, Leyenová spresnila, že v oblasti energetiky sa úsilie EK sústreďuje na dobudovanie energetickej únie, s lepším využívaním existujúcej infraštruktúry a integrovanejším trhom s energiou. To má znížiť náklady na energie a optimalizovať domácu výrobu energie. Zrýchlenie výstavby energetických diaľnic v celej Európe pomôže tomu, aby lacná energia prúdila tam a vtedy, kde je najviac potrebná.
EÚ rieši podľa Klubu 500 následky, a nie príčiny straty konkurencieschopnosti
Európska únia čelí najhlbšej kríze konkurencieschopnosti za posledné desaťročia, no nerieši jej základné príčiny, ako sú vysoké ceny energií, rastúca regulačná záťaž a nákladové znevýhodnenie priemyslu. Naopak, odpovedá ďalšími administratívnymi zásahmi, ktoré tento problém ešte viac prehlbujú, upozornil vo štvrtok Klub 500. Aktuálne návrhy Európskej komisie vrátane opatrení na urýchlenie priemyselnej kapacity a dekarbonizácie (Industrial Accelerator Act) a návrhu na dekarbonizáciu firemných vozových parkov (Clean Corporate Vehicles) neriešia podľa zamestnávateľov podstatu problému, ale len jeho symptómy.
„Európska únia sa dnes správa, akoby problémom nebola strata konkurencieschopnosti, ale nedostatok regulácií. Výsledkom je, že namiesto návratu výroby do Európy urýchľujeme jej odchod,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Kým globálni konkurenti cielene podporujú cenovo dostupnú energiu, investície a výrobu, Európska únia podľa neho odpovedá na úpadok priemyslu ďalšou reguláciou, povinnými kvótami a administratívne vytváranými trhmi. EÚ podľa rebríčka konkurencieschopnosti IMD 2025 dosahuje priemerné skóre len 69,1 bodu, zatiaľ čo USA 84,3 bodu a Čína 82,1 bodu. Únia zaostáva nielen za USA a Čínou, ale aj za viacerými vyspelými ekonomikami, a to aj v oblasti inovácií a technologického rozvoja.
Gregor dodal, že kým USA a Čína riešia, ako vyrábať viac, lacnejšie a rýchlejšie, Európa rieši, ako viac regulovať. Komisia síce uznáva, že vysoké ceny energií sú kľúčovým problémom európskeho priemyslu, no nenavrhuje reformu trhu s elektrinou, nerieši extrémne rozdiely cien energií medzi členskými štátmi, ktoré v niektorých prípadoch presahujú 50 %, odmieta otvoriť otázku samotného fungovania energetickej únie, burzovej cenotvorby, nepracuje s negatívnymi aspektami energetickej únie a princípmi burzových obchodov, ani s priemyselnými tarifami, ani s dostatočnými nepriamymi kompenzáciami nákladov v systéme obchodovania s emisnými kvótami. „Bez lacnej a predvídateľnej energie nebude mať európsky priemysel šancu obstáť. Žiadne ‚Made in EU‘ nálepky ani povinné kvóty nenahradia fyzickú realitu cien energií,“ zdôraznil Gregor.
