BRATISLAVA - Počet hospitalizácií pre akútny koronárny syndróm (AKS) na Slovensku výrazne vzrástol. Najnovšie údaje ukazujú nárast prípadov naprieč oboma pohlaviami aj vekovými skupinami, no zároveň prinášajú aj pozitívnu správu – úmrtnosť pacientov dlhodobo klesá. Dáta zároveň poukazujú na výrazné regionálne rozdiely.
Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), podľa ktorých bolo v roku 2024 do Registra akútneho koronárneho syndrómu nahlásených 6 609 hospitalizácií u 6 113 pacientov. V porovnaní s rokom 2023 ide o nárast o 26 percent.
Väčšinu hospitalizovaných tvorili muži, ktorí predstavovali 67,5 percenta pacientov. Kým u mužov bola najviac zastúpená veková skupina 45 až 64 rokov, u žien dominovali seniorky vo veku 65 až 74 rokov.
Východ krajiny na čele nelichotivej štatistiky
Dáta odhalili aj výrazné regionálne rozdiely. Najvyššia miera výskytu akútneho koronárneho syndrómu bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, kde postihol 180 obyvateľov na 100-tisíc, nasledoval Košický kraj so 146 prípadmi na 100-tisíc obyvateľov. Na opačnom konci rebríčka skončil Banskobystrický kraj, kde evidovali len 48 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, a to u mužov aj žien.
„Register AKS nám poskytuje viacero dôležitých údajov. Jedným z nich je napríklad informácia o rýchlosti poskytnutia akútnej liečby pacientom,“ ozrejmuje lekár z Oddelenia akútnej kardiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb MUDr. Ivan Hovanjec.
Register zaznamenáva aj typ liečby, priebeh hospitalizácie či výskyt komplikácií. „Máme tak podrobný prehľad o tom, či mali pacienti s AKS nejaké zdravotné komplikácie a aké bolo ich prežívanie. Je to pre nás zároveň dôležitá spätná väzba,“ dodáva.
Najväčší strašiak? Vysoký tlak
Z údajov NCZI vyplýva, že najčastejším rizikovým faktorom bol vysoký krvný tlak, ktorým trpelo až 83 percent pacientov. Nasledoval vysoký cholesterol u 76 percent a diabetes mellitus u 33 percent osôb. Odborníci upozorňujú, že okrem veku či genetickej záťaže zohráva významnú úlohu aj životný štýl – fajčenie, obezita, nedostatok pohybu či neliečená hypertenzia.
Pozitívnou správou je, že smrtnosť pacientov s akútnym koronárnym syndrómom dlhodobo klesá. V roku 2024 dosiahla úroveň šiestich percent do 30 dní od poslednej hospitalizácie. Častejšie zomierali ženy (8 percent) než muži (5 percent).
„Stretávame sa s prípadmi, keď má človek bolesti na hrudníku, no niekoľko dní vyčkáva, kým vyhľadá pomoc. Nie je to správny prístup,“ upozorňuje MUDr. Hovanjec. Ak bolesť neustupuje do 10 až 15 minút alebo sa zhoršuje pri námahe, je potrebné okamžite vyhľadať pomoc.
