BRATISLAVA - Slovenský chlieb je symbolom pohostinnosti krajiny. Dovoz chleba v SR sa však za posledných sedem rokov zdvojnásobil, pričom ide väčšinou o mrazený polotovar, ktorý nie je v takej kvalite ako chlieb vyrábaný v slovenskom prostredí. Vo štvrtok to povedal na tlačovom brífingu predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) pri príležitosti prezentácie Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) v NR SR.
VIDEO
„Čo iné môžeme podporiť, keď nie spotrebu nášho domáceho slovenského chleba? Sme súčasťou Európskej únie, je voľný pohyb osôb, tovarov, služieb aj chleba, ale to neznamená, že by sme nemali my Slováci podporiť to, aby, keď si chlieb kupujeme a chceme jesť ten slovenský chlieb, aby sme vedeli, že je to slovenský chlieb,“ povedal Raši.
SZPCC žiada národnú stratégiu potravín
Predseda SZPCC Milan Lapšanský doplnil, že sa s Rašim stretol už v októbri tohto roka, keď ho informoval o problémoch, výzvach a budúcich očakávaniach slovenského pekárstva. Aj pre nečinnosť alebo nešťastné riešenia politikov v minulosti sa podľa neho Slovensko dostáva do situácie čoraz väčšej závislosti od dovozu potravín. Preto zväz navrhuje, aby štát pripravil národnú stratégiu na ochranu slovenských potravín, ktorou by sa do budúcna riadila každá vládnuca garnitúra.
„Trh s potravinami ovládajú štyri obchodné zahraničné reťazce a tie určujú, čo Slováci budú jesť a koľko za potraviny budú platiť. V poslednom čase rastie dovoz chleba, pečiva a koláčov z Belgicka, Nemecka či Poľska. A to napriek tomu, že slovenskí pekári tieto produkty vedia vyrobiť v porovnateľnej kvalite, cene a disponujú dostatočnými výrobnými kapacitami. Slovenskej ekonomike dovozy potravín, ktoré vieme vyrobiť doma, spôsobujú hospodárske škody,“ spresnil Lapšanský.
Import potravín škodí ekonomike a štátnym príjmom
Slovensko podľa neho prichádza o značné príjmy z daní a odvodov, ktoré by inak zaplatili slovenské výrobné podniky. Import chleba má hodnotu viac ako 200 miliónov eur ročne. Preto vyzvali poslancov, aby podporili legislatívne opatrenia, ktoré nevyžadujú žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu. Naopak, opatrenia prinesú nielen viac peňazí štátu, ale podporia aj pestovateľov, spracovateľov a slovenských spotrebiteľov, ktorí budú mať doma potraviny plne pod kontrolou slovenských štátnych kontrolných orgánov.
„Chceme funkčné legislatívne opatrenia, ktoré nám pomôžu prežiť, byť udržateľnými a zásobiť našu krajinu v objemoch, ktoré naši slovenskí spotrebitelia potrebujú,“ dodal Lapšanský s tým, že tieto opatrenia nie sú v rozpore s legislatívou EÚ.
