BRATISLAVA - Štyri roky za mrežami mu zmenili pohľad na svet. Slovák, ktorý si odpykal trest za drogy a krádeže, opísal na sociálnej sieti surovú realitu života vo väzení – špinu, šikanu, drogy aj strach, ktorý nikdy nekončí. Jeho autentická spoveď sa šíri internetom ako varovanie pre všetkých, ktorí si myslia, že „by to zvládli“.
„Ak si myslíš, že vieš, ako to tam chodí – mýliš sa,“ píše muž, ktorý strávil štyri roky za mrežami a svoje skúsenosti sa rozhodol opísať bez prikrášlenia. Jeho svedectvo zdieľala stránka Nekŕmte nás odpadom.
Každodenný život opisuje ako nekonečnú rutinu, kde človek stráca dôstojnosť aj identitu. „Budíček o 6:00, kontrola, raňajky – suché rožky a čaj ako voda zo záchoda. Potom čakanie. Nuda. Hlavne nuda. Tá ťa žerie viac než múry,“ spomína. Podľa neho väzeň prestáva byť človekom: „Nie si človek. Si číslo. Hýbeš sa, keď ti dovolia. Telefonuješ, keď ti dovolia. Ideš na vzduch, keď ti dovolia.“
Smrad, šikana a strach
Podmienky na osobnú hygienu sú podľa neho katastrofálne: sprchy sú povolené iba dvakrát do týždňa. „Niektorí sa nesprchujú vôbec. To spôsobuje medzi väzňami konflikty, keď ich nútia ísť sa umyť.“
Šikana je podľa neho bežnou súčasťou života. „Stačí sa zle pozrieť. Jeden blbý pohľad, zlá veta a si na podlahe. Stačí, že si nováčik. Alebo ticho. Alebo feťák. Alebo čistý. Vždy sa nájde dôvod, aby si spadol na dno reťazca,“ píše.
Svoj opis dopĺňa aj o temnú stránku väzenského biznisu – drogy a telefóny. „Mini telefóny v topánkach, v zadku. Niekedy sa veci dostanú dnu aj cez ľudí, ktorí by tam mali držať poriadok. Peniaze hýbu aj väznicou.“ Najčastejšou drogou je podľa neho pervitín. „Niektorí sa dostanú k dávke cez list – známka je z opačnej strany napustená pikom. Fetovanie medzi štyrmi stenami je jazda do pekla bez brzdy,“ opisuje.
Podľa jeho slov platí aj za mrežami rovnaké pravidlo ako na slobode – kto má peniaze, ten je niekto. „Každá väznica má bufet, kde si môžeš nakúpiť raz do týždňa. Ale ceny sú šialené. Kým za nákup v ústave zaplatíš stovku, v obchode by ťa to vyšlo na šesťdesiat,“ tvrdí. Medzi väzňami pritom funguje vlastný barterový systém. „Najčastejším platidlom je tabak, káva a Pigi čaj,“ dodáva.
Najväčší trest je hlava
Záver jeho výpovede má silný odkaz. „Najväčší trest nie sú mreže. Najväčší trest je tvoja hlava. Spomienky, výčitky, úzkosť, strach z prepustenia... Veľa chlapov sa v base zlomí. Niektorí sa vrátia ako prázdne schránky,“ uzatvára. „Buď múdry skôr, než sa dostaneš dnu. Lebo von sa už kámo nemusíš dostať nikdy.“
