BRATISLAVA - Makroekonomické prognózy nevyzerajú ružovo a nepomáha tomu ani blížiaci sa konsolidačný balíček. Jeho vplyv spôsobí aj zvýšenie niektorých už tak vysokých daní a odborníci z ekonomického think-tanku MESA10 sú veľmi skeptickí. Vo svojej práci sa venujú ekonomickým a sociálnym analýzam.
archívne video
Tlačová správa zoskupenia MESA10 je pesimistická už hneď v úvode, kedy tvrdí, že nás s výškou priemernej mzdy už predbehlo aj Rumunsko. Analytici preto z tohto poznania vypracovali analýzu, v ktorej upozorňujú na rastúcu daňovú záťaž a "upadajúcu relatívnu životnú úroveň na Slovensku". Ide už o druhý ročník projektu "Čo dostávam za svoje dane". Bola tu prebraná aj kvalita verejných služieb, ktoré štát poskytuje občanom za ich dane a odvody.
Už z prvotného grafu je evidentné, že Slováci (červená farba) patria medzi krajiny, kde je daň z pridanej hodnoty už veľmi vysoká. 23-percentnú úroveň dosiahlo aj Portugalsko, Poľsko či Írsko.
"V uplynulých mesiacoch sme vykonali komparatívnu analýzu verejných výdavkov Slovenska a susedných krajín. Hľadali sme odpoveď na otázku, či je kvalita verejných služieb na Slovensku adekvátna výške daní. Pozreli sme sa na kvalitu dopravnej infraštruktúry a vzdelávacieho systému, ale porovnali sme napríklad aj výšku sociálnych benefitov, ktoré tieto štáty poskytujú svojim občanom. Naše zistenia žiaľ nevyznievajú dobre pre Slovensko, pričom ďalšie zvyšovanie daní zaostávanie Slovenska za okolitými štátmi ešte viac prehĺbi," povedal výkonný riaditeľ MESA10 Ján Marušinec.
Obyvatelia Slovenska podľa analýzy MESA10 platia vyššie dane než občania väčšiny susedných štátov, ale kvalita verejných služieb tomu nezodpovedá. Think-tank upozorňuje aj na najvyššiu firemnú daň v regióne, kedy medzi Rakúskom, Českom a Poľskom vyčnievame.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Zdanenie práce je u nás jedno z najväčších
Aj v oblasti zdanenia práce patrí Slovensko podľa analýzy k najvyšším. "V poslednom období zaznamenáva Slovensko enormný nárast sociálnych výdavkov. Od roku 2018 narástli o celé 4% HDP. Napriek tomu na Slovensku rok čo rok rastie miera chudoby," napísal k analýze ekonóm MESA10 Tomáš Meravý.
O klesajúcej životnej úrovni podľa združenia svedčí aj ukazovateľ o narastajúcej chudobe v slovenskej spoločnosti. Podľa výskumu sa na hranici chudoby objavuje už viac ako 26 percent domácností. Opäť ide o vyššie percento v regióne strednej Európy.
Podľa Meravého ku kľúčovým problémom Slovenska rozhodne patrí aj nedokončená dopravná infraštruktúra. "Poliaci a Maďari sa dnes vedia po diaľnici plynule dostať od západnej po východnú hranicu svojho štátu. Slovák sa po diaľnici nedostane ani len zo Žiliny do Ružomberka," smutne konštatoval Meravý.
Politici sú v popredí
Ekonómovia sa zamerali aj na politikov, ktorí v analýze vyčnievajú a prilepšujú si. Po nástupe do funkcie si viacerí razantne prilepšili. Týka sa to ich platov. "Prezident s mesačným platom prevyšujúcim 18-tisíc eur zarába viac než francúzsky prezident, ktorého mesačný plat činí 16-tisíc eur. Platovým koeficientom vo výške 12-násobku priemernej mzdy naša hlava štátu prevyšuje dokonca aj španielskeho kráľa Filipa VI.," skonštatoval think-tank.
Svedčí o tom aj ukazovateľ mesačného platu hlavy štátu, ktorý je 12-násobok priemernej mzdy.
Tu však analýza nekončí a plynule prešli na ďalších politických predstaviteľov. "S mesačnou odmenou prekračujúcou 7-tisíc eur mesačne sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky platovo pohybujú na úrovni poslancov vo Švédsku a Fínsku. Finančné odmeny poslancov na Slovensku dosahujú 5-násobok priemernej mzdy, čo je najvyššia hodnota v celej Európskej únii," doplnili.
"Predseda vlády Slovenskej republiky sa s platom prevyšujúcim 12-tisíc eur mesačne pohybuje na úrovni 8-násobku priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší platový kvocient v EÚ za maďarským premiérom. Keďže však značnú časť jeho odmeny tvoria nezdanené paušálne náhrady, v čistom jeho plat dosahuje až 9-násobok priemernej mzdy. Súčasný premiér si zároveň nechal schváliť doživotnú rentu vo výške 4 115 eur mesačne, ktorá mu bude patriť po odchode z funkcie ústavného činiteľa. Spolu s vysoko nadpriemerným starobným dôchodkom by tak už o niekoľko rokov mohol od štátu poberať celkovú rentu dosahujúcu až 6-tisíc eur mesačne," zhodnotil súčasný stav think-tank MESA10.
