BRATISLAVA - Ešte v polovici miunlého storočia bol nedostatok jódu a s tým spôsobený kreténizmus obyvateľstva vážnym problémom, ktorý trápil obyvateľov viacerých častí Slovenska. Jódovú profylaxiu, ako sa odborne nazýva tento zdravotný problém, však vyriešili vedci z SAV pod vedením docenta Juliána Podobu. Už o pár rokov sa im chorobu podarilo vymazať z mapy Slovenska. Stačil na to len výskum a jednoduché riešenie.
Kreténizmu bol obrovský zdravotný problém na Slovensku, najviac zasiahnutá bola v minulosti oblasť Žitného ostrova. Už v 19. storočí bolo v rámci Uhorska známe, že práve tu bolo najviac prípadov endemického kreténizmu – na počet obyvateľov dvojnásobne viac než celokrajinský priemer. Najviac prípadov sa vyskytovalo v obciach Vojka nad Dunajom, Šamorín, Veľká Paka, Lehnice, Oľdza, Holice, Dunajská Streda a Podunajské Biskupice. V niektorých menších obciach dosahoval kreténizmus až 8 %, ako napríklad v Pinkových Kračanoch pri Dunajskej Strede.
Vyskytoval sa však aj v iných oblastiach Slovenska, napríklad na Orave, Kysuciach či v Slovenskom rudohorí. Kreténizmus, alebo struma je pritom ochorenie, ktoré spôsobovalo ťažké poškodenie vývoja mozgu. Medzi deťmi bola struma taká bežná, že ju malo 70 % dievčat a 63 % chlapcov vo veku do 10 rokov a u 80 % dospelých žien a 46 % mužov.
Všetko ale zmenil výskum, ktorý viedol docent Julián Podoba. "Ten stál pri zrode Endokrinologického ústavu SAV. Jeho tím vyšetril takmer 158 000 ľudí a priniesol dôkazy, že problémom je práve nedostatok jódu – esenciálneho prvku pre fungovanie štítnej žľazy. Práve toto ziwstenie stálo pri zrode veľkej zmeny - do kuchynskej soli sa začal pridávať jód. A v roku 1966 sa spustila povinná jódová profylaxia. Výsledok? Vymizla struma u detí. Zmizol endemický kreténizmus. Zlepšila sa intelektuálna úroveň populácie aj prospech detí v školách," informovala Slovenská akadémia vied.
Ako dodali, archív SAV dnes uchováva unikátne dokumenty z tohto výskumu, ktorý bol vo svojej dobe jedným z najväčších v Európe a jeho vplyv cítime dodnes.
