KOMÁRNO - 60 rokov od najničivejšej povodne na Slovensku. V polovici júna 1965 sa pod vodou ocitlo 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo. Hladina Dunaja vtedy dosiahla výšku takmer osem metrov a obrovský tlak vody spôsobil pretrhnutie hrádze pri dedine Číčov. Povodne vyhnali z domovov viac ako 54-tisíc ľudí zo 46 obcí. Voda zaplavila územie s rozlohou 71-tisíc hektárov a ďalších 114-tisíc hektárov bolo podmočených.
V júni pred 60 rokmi bolo pre obrovskú povodeň nutné evakuovať na Žitnom ostrove až 54-tisíc ľudí 100-tisíc kusov dobytka. Živel spôsobil obrovské materiálne škody, zničených bolo približne 4-tisíc domov a ďalších viac ako 6-tisíc bolo poškodených. Došlo k zaplaveniu 250 kilometrov ciest a 70 kilometrov koľajníc. Povodeň zničila úrodu na 94-tisíc hektároch pôdy a asi 300-tisíc ovocných stromov. S rekordnou vodou bojovali aj vojaci.
Evakuácie zabránili ľudským tragédiám
Dlhotrvajúce dažde a topenie alpských snehov spôsobili, že už začiatkom júna 1965 hladina Dunaja dosiahla výšku 7,4 metra. Časté dažde mali nepriaznivé účinky na stabilitu ochranných hrádzí a ich podložia, na mnohých úsekoch sa vyskytovali veľké priesaky. Hladina stále stúpala. V polovici júna Dunaj kulminoval v Bratislave pri vodnom stave 910 centimetrov a v Komárne mala jeho hladina ešte o niečo viac. Správy o presakovaní spodných vôd sa množili. Napriek enormnému úsiliu sa nepodarilo zabrániť prietržiam hrádze. Na ohrozené miesta prišli odborníci z vodohospodárskych a stavebných organizácií. Príslušníci armády a pohraničnej stráže začali zo zaplavených miest sťahovať rodiny a ich majetok.
Evakuácie 12. júna 1965 zabránili ľudským tragédiám, najväčšia vlna povodne sa na juh Slovenska privalila čoskoro. „Toto bola mimoriadna udalosť, pretože koryto Dunaja nebolo na to pripravené. Bola to storočná voda. Dnes sa to už stať nemôže,“ zaspomínal si pred desiatimi rokmi časom generálporučík Jiří Brychta, bývalý náčelník ženijného vojska Československej ľudovej armády.
Katastrofa prišla 15. júna
Dňa 15. júna 1965 došlo k pretrhnutiu hrádze pri Patinciach. Do niekoľkých hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel Ižu. Zatopené bolo široké okolie a Komárno sa ocitlo na ostrove. O dva dni, 17. júna 1965, dosiahla hladina Dunaja výšku 900 centimetrov a dvíhala sa ďalej. O pol jedenástej sa pod náporom vody roztrhla hrádza medzi obcami Číčov a Kľúčovec. Vznikla až 86 metrov široká trhlina. V tom čase bola výška hladiny Dunaja 915 centimetrov a prietok dosahoval 9224 kubických metrov za sekundu. Domy jeden po druhom padali, hustá, špinavá a zapáchajúca voda zaplavila všetko.
Najprv tu postavili most, z ktorého sypali do vody kamene, prietok bol však taký silný, že zatarasiť trhlinu sa nedarilo. Pomohli až člny, naložené kameňmi, štrkopieskom a štrkom, ktoré vojaci odpálili priamo v trhline. „Bol to geniálny nápad, inej cesty nebolo,“ konštatoval Brychta. Len na zahatanie číčovskej prietrže sa použilo 13-tisíc nákladných áut kamenia, takmer 200-tisíc vriec s pieskom, viac ako 1500 cestných panelov a deväť vlečných člnov naložených kamením.
Keď si už ľudia mysleli, že to najhoršie majú za sebou, tak sa 25. júna toho roku roztrhla ochranná hrádza pri Kolárove, ktoré leží pod úrovňou Dunaja. Boli to najväčšie záplavy na Dunaji z hľadiska celkového objemu vlny. Povodňová situácia trvala v Bratislave od marca do júla 1965. Protipovodňová komisia ohlásila koniec stavu ohrozenia až 8. júla 1965. Mohlo sa začať s obnovou a odstraňovaním škôd. Zaplavenému Žitnému ostrovu vtedy pomáhalo celé Československo. Celkové škody katastrofálnej povodne prekročili tri miliardy korún.
Kulminácii prechádzali extrémne premierné mesačné prietoky na Dunaji
Zo záznamov vyplýva, že mesiac pred kulmináciou neklesol Dunaj v Bratislave pod úroveň 1-ročnej vody a v období marca až júla pretieklo Dunajom v Bratislave viac ako 60 miliárd m3 vody, čo predstavovalo takmer priemerný celoročný odtok (63,5 miliardy m3). Extrémnosť priemerných mesačných prietokov na Dunaji mala od marca do júna stúpajúcu tendenciu. V porovnaní s dlhodobými údajmi postupne narástla z marcového 1,26 násobku na júnový 2,64 násobok.
"Bol to rok bohatý na zrážky a veľmi veľa ich spadlo práve v období jari a leta," povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Vplyv na vznik povodňovej situácie na Slovensku mali podľa jeho slov zrážky, ktoré spadli na nemeckom a rakúskom úseku Dunaja, ale napríklad aj v Čechách a na Morave.
Uvedené faktory spolu s vysokou vodnosťou prítokov sa podieľali na mimoriadnosti tejto povodne, prietok nad 6000 m3 trval celkovo 40 dní, nad 7000 m3 20 dní. Pri inej významnej dunajskej povodni v roku 2013 trval vysoký vodný stav len niekoľko dní.
Pretrhnutie hrádzí na slovensko-maďarskom pohraničí prinútilo úrady urýchlene konať najmä z hľadiska obyvateľstva. Ohromná masa evakuovaných sa týkala 46 obcí a 3 osád. Všetky zdroje pitnej vody boli vyradené z používania a aj po ústupe povodne sa musela voda dovážať v cisternách, obnova postihnutých oblastí bola ťažká a komplikovaná.
Historické výšky vodných hladín počas rôznych povodní na Dunaji, aj tejto z roku 1965, sú zdokumentované povodňovými značkami na rôznych budovách v mestách a obciach pozdĺž najväčšej rieky.
