BRATISLAVA - Štát začne vydávať národné víza vybraným skupinám štátnych príslušníkov Čínskej ľudovej republiky. Súvisí to s podporou obchodných vzťahov a rozvojom investícií medzi Čínskou ľudovou republikou a Slovenskom. Vyplýva to z návrhu nariadenia o vydávaní víz v záujme SR pre vybrané skupiny štátnych príslušníkov Čínskej ľudovej republiky z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
„Právnou úpravou sa navrhuje umožniť udelenie národného víza na účel výkonu zamestnania, ktoré súvisí s realizáciou investičného zámeru alebo významnej investície z dôvodu záujmu Slovenskej republiky štátnym príslušníkom Čínskej ľudovej republiky, ktorí sú zamestnancami vybraných investorov,“ uviedlo MPSVR v predkladacej správe.
Počas jedného kalendárneho roka by ich mohlo SR udeliť najviac 1000 s tým, že ich opätovné udelenie na rovnaký účel nebude možné. Príslušníci tretej krajiny budú však môcť pokračovať vo svojej práci aj po uplynutí národného víza, a to napríklad na základe prechodného pobytu na účel zamestnania, o ktoré môžu požiadať počas platnosti udeleného víza. Rezort práce spresnil, že prijatie tohto návrhu splní aj dôležitú funkciu podpory investícií, lákania talentov zo zahraničia a tvorby pracovných miest aj pre slovenských zamestnancov.
„K 31. decembru 2024 predstavovalo 27 % investičných projektov rozpracovaných Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu projekty čínskych spoločností, ktoré zvažujú etablovanie sa v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenskej republiky. Tieto investície majú potenciál vytvoriť kumulatívne investície vo výške viac ako 5,3 miliardy eur a 15.700 priamych pracovných miest,“ dodal rezort.
Vo väčšine prípadov sú podľa neho pre úspešnosť týchto investícií kľúčové aj faktory, ako harmonogram prípravy investičného projektu či dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, najmä v odvetviach, ktoré doposiaľ nie sú v SR zastúpené inými spoločnosťami. Návrh by mal nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2025.
Elektronické náramky by sa mohli po novom aj prenajímať
Technické prostriedky na výkon kontroly odsúdených a obvinených by štát nemusel len nakupovať, ako je tomu doteraz, ale si ich aj dodávateľsky vypožičať. Vyplýva to z účelu navrhovanej novely zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, ktorú vláda SR schválila na svojom stredajšom zasadnutí. Cieľom novely je, aby sa štát mohol správať ekonomicky efektívne a znížiť tak náklady na monitorovanie osôb.
Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR ako predkladateľ navrhuje zaviesť tzv. hybridný režim využívania technických prostriedkov vo vlastníctve štátu a technických prostriedkov vypožičaných napríklad na základe rámcovej nájomnej zmluvy. Rezort tak reaguje na závery protokolu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý poukázal na neúmerne vysoké náklady pri využiteľnosti technických zariadení na monitoring na Slovensku a argumentoval nižšími nákladmi napríklad v Belgicku a Španielsku, kde je monitoring nakupovaný od dodávateľov ako služba a náklady sú niekoľkonásobne nižšie. „MS SR sa vo svojom návrhu s NKÚ stotožnilo so záverom, že vymedzenie vlastníctva štátu k technickým prostriedkom sa v praxi javí ako neefektívne a nepružné,“ vysvetľuje rezort.
V tejto súvislosti MS poukazuje na to, že využiteľnosť technických prostriedkov na monitorovanie obvinených a odsúdených sa v minulom roku zvýšila v porovnaní s rokom 2023 o 21 percent, zo 777 na 941 osôb v monitoringu. Zvýšenie využiteľnosti súvisí podľa rezortu s minuloročnou novelizáciou Trestného zákona, ktorým boli výraznejšou mierou podporené legislatívne podmienky pre ukladanie alternatívnych trestov, pričom trend je ďalej stúpajúci. V majetku ministerstva spravodlivosti sa v súčasnosti nachádza 1715 monitorovacích zostáv technických zariadení určených na výkon elektronického monitorovania. „Tieto zariadenia sú vo vlastníctve štátu, v maximálnej možnej miere sú aj vyžívané, pričom nasadiť je možné približne 1200 kusov zariadení,“ objasnilo MS.
Poukazuje však aj na to, že pri stanovení maximálneho počtu osôb, ktoré je možné súčasne monitorovať, je potrebné zohľadniť viaceré technické, prevádzkové a logistické faktory, ktoré priamo ovplyvňujú reálnu kapacitu systému. Ako dodáva, legislatívna zmena neznamená, že štát bude hneď prenajímať nové zariadenia. „MS SR však bude legislatívne pripravené na situácie, keď si bude môcť vybrať z dvoch možností, či nákup alebo prenájom, v závislosti od ekonomických možností,“ uzavrel rezort. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. novembra.
Vláda preplatí samosprávam vyše milión eur za výdavky na mimoriadne situácie
Vláda preplatí samosprávam vyše milión eur za výdavky na riešenie mimoriadnych situácií. V súvislosti so zosuvmi pôdy, haváriami a snehovou kalamitou pôjdu peniaze ôsmim obciam. Vyčlenenie financií v stredu na rokovaní schválil vládny kabinet. Návrh predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR. Finančné prostriedky vynaložené na úlohy a opatrenia civilnej ochrany počas mimoriadnych situácií predstavujú celkovo sumu viac ako 1,02 milióna eur. „Navrhuje sa tieto finančné prostriedky uvoľniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa, schváliť povolené prekročenie limitu výdavkov v kapitole MV SR a následne zabezpečiť ich presun do rozpočtov dotknutých subjektov, podľa verifikácie výdavkov na úlohy a opatrenia civilnej ochrany, resp. vykonané záchranné práce,“ priblížilo MV.
Pre zosuv pôdy pôjdu peniaze do obcí v pôsobnosti okresných úradov Bratislava, Malacky, Nitra, Púchov a Senec. Za havárie, či už išlo o požiare alebo výbuchy, pôjdu peniaze obciam v pôsobnosti okresných úradov Liptovský Mikuláš, Malacky a Sobrance. Peniaze pôjdu aj obciam v pôsobnosti okresného úradu Poprad za snehovú kalamitu.
Po novom by mohla byť povinná prilba pre lyžiarov mladších ako 18 rokov
Na lyžiarskych tratiach by po novom mohla byť povinná prilba pre lyžiarov mladších ako 18 rokov. Zmenou sa má zvýšiť bezpečnosť a ochrana zdravia lyžiarov a snowboardistov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorú vláda schválila na stredajšom zasadnutí. Návrh má zároveň priniesť zefektívnenie HZS, zabrániť má aj zneužívaniu jej názvu a znaku.
"Súčasne je cieľom návrhu zákona zriadiť stavovskú organizáciu Národnú asociáciu horských záchranárov, ktorej úlohou je vykonávať odbornú spôsobilosť mimo horských oblastí s použitím lanových techník a ktorá bude hájiť záujmy svojich členov," uviedlo Ministerstvo vnútra (MV) SR. Tvrdí, že členstvo v asociácii má byť dobrovoľné. Členom asociácie sa bude môcť stať osoba s požadovanou odbornou spôsobilosťou na základe písomnej žiadosti. Mal byť tiež povinný platiť členský príspevok, ktorého výšku určí snem asociácie sprievodcov. Pre členov asociácie a registrované osoby má byť tiež povinné uzavrieť poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu pri výkone povolania horského vodcu s limitom poistného plnenia vo výške minimálne jeden milión eur.
„S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu služieb poskytovaných horskými vodcami sa zavádza pôsobnosť asociácie vydávať pokyny upravujúce požiadavky na bezpečnosť pri horskej vodcovskej činnosti, ktorá sa v praxi ukázala ako nevyhnutná pre dosiahnutie bezpečnosti vodených osôb,“ skonštatoval rezort. Cieľom je podľa neho zaviesť jednotnosť niektorých postupov pri výkone horskej vodcovskej činnosti a predchádzať prípadným pochybeniam na strane horských vodcov.
Novelou sa má rozšíriť aj rozsah horskej vodcovskej činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci v horách. MV zároveň precizuje ustanovenia týkajúce sa terénu, v ktorých sa horská vodcovská činnosť vykonáva, a to na chodeckých túrach a lezeckých túrach na skale, ľade a snehu alebo v kombináciách terénov v prvom stupni a vyššom stupni horolezeckej obťažnosti podľa medzinárodnej stupnice Medzinárodného zväzu horolezeckých spolkov.
MV ďalej navrhuje, aby sa vo vymedzených lokalitách pri záchrannej činnosti s použitím lanovej či horolezeckej techniky vyžadovala odborná spôsobilosť obdobne, ako ju majú záchranári v horských oblastiach. Záchranári aj osoby, ktoré pri záchrannej činnosti mimo pôsobnosti HZS používajú lanovú techniku, by mali absolvovať vstupný test, špecializovanú prípravu a školenie, ako aj skúšku.
Ďalej sa má podľa návrhu rozšíriť rozsah horskej sprievodcovskej činnosti o výcvik sprevádzaných osôb na lavínových kurzoch, kurzoch zameraných na bezpečný pohyb v horách, ako sú napríklad kurzy základného pohybu na snežniciach, kurzy prežitia v horách alebo kurzy orientácie a navigácie v teréne. Vzhľadom na to, že v slovenských horách je veľké množstvo turistických trás, ktoré sú zaistené technickými prostriedkami, rozširuje sa rozsah horskej sprievodcovskej činnosti sa má rozšíriť aj o výcvik pohybu na takýchto trasách, tvrdí MV. Horskej záchrannej službe sa má zároveň umožniť pri záchrannej činnosti a monitoringu horských oblastí používanie bezpilotných lietadiel. Súčasne by sa mali stanoviť podmienky spracúvania a uchovávania osobných údajov, ktoré budú pri ich použití zaznamenané.
„Predkladaný návrh zákona žiadnym spôsobom nezasahuje do nastaveného systému výkonu záchrannej činnosti na lyžiarskej trati, nepredstavuje žiadny finančný dosah na činnosť dobrovoľných záchranných organizácií ani na štátny rozpočet," povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Novelou podľa vlastných slov vyplňujú legislatívnu medzeru pri dobrovoľníkoch, reagujú ňou na nové fenomény v horách, podporujú vzdelávanie, výcvik a nové technológie a chcú zvýšiť bezpečnosť lyžiarov. „Ministerstvo vnútra touto novelou reflektuje na súčasné potreby moderného horského záchranného systému a zároveň tým posilňuje právnu istotu, odbornosť a bezpečnosť pre všetkých ľudí, ktorí sa pohybujú v slovenských horách,“ deklarovalo.Novela by mohla nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026.
Do 16. júna bolo pre SLAK usmrtených 8578 zvierat
Celkovo bolo k 16. júnu v súlade s platnými veterinárnymi opatreniami usmrtených 8578 zvierat v ohniskách ochorenia, v kontaktnom chove a domácich chovoch. Vyplýva to zo správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o aktuálnom stave vývoja ochorenia slintačky a krívačky (SLAK) na území SR, ktorú v stredu prerokovala a schválila vláda. „V dotknutých hospodárskych objektoch bola vykonaná predbežná dezinfekcia vonkajších aj vnútorných priestorov. V objektoch depopulovaných fariem v súčasnosti prebieha čistenie a záverečná dezinfekcia. Predpokladaný termín ukončenia týchto činností je do 31. júla 2025, pričom v jednotlivých prípadoch môže byť termín predĺžený až do 31. augusta 2025. Obnova chovov bude možná až po riadnom ukončení všetkých nariadených dekontaminačných opatrení,“ spresnil v materiáli agrorezort.
K 16. júnu 2025 bolo na území SR podľa MPRV potvrdených šesť miest výskytu ochorenia slintačky a krívačky, pričom každé z nich predstavuje samostatné ohnisko ochorenia. „V priebehu monitorovacieho obdobia neboli v rámci inkubačnej doby identifikované žiadne nové prípady výskytu ochorenia. To indikuje, že sa podarilo nákazu efektívne zachytiť a eliminovať pred jej potenciálnym geografickým šírením. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté o ukončení činnosti ústredného krízového štábu,“ zdôraznilo agroministerstvo. MPRV dodalo, že v období od 1. januára do 16. júna 2025 bolo na ochorenie SLAK vyšetrených celkovo 2982 fariem. Z toho išlo o 1523 registrovaných fariem, pričom vírus bol detegovaný v šiestich z nich. Zvyšných 1459 vyšetrených subjektov nebolo v čase odberu vzoriek evidovaných v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat.
Vojaci budú pomáhať s evakuáciou Slovákov z Jordánska, Izraela a Libanonu
Slovenskí vojaci budú pomáhať s evakuáciou Slovákov z Jordánska, Izraela a Libanonskej republiky. Návrh na ich vyslanie schválila vláda na stredajšom rokovaní. „Plán evakuácie ráta s nasadením do dvoch kusov dopravných lietadiel a s vyslaním do 50 príslušníkov Ozbrojených síl SR,“ uviedlo Ministerstvo obrany (MO) SR. Vzhľadom na kapacitu dopravného lietadla C27J Spartan (45 osôb) môže evakuácia prebiehať podľa neho dvoma spôsobmi v závislosti od počtu evakuovaných. Môže ísť o priamy let Slovenská republika - Jordánsko/Izrael/Libanon alebo môžu byť občania SR evakuovaní najprv z Jordánska/Izraela/Libanonu na Cyprus potrebným množstvom letov. V druhej fáze budú potom z Cypru dopravení na Slovensko.
„V rámci potvrdenia dobrého mena SR, plán pri oboch navrhovaných možnostiach evakuácie ráta v prípade potreby aj s poskytnutím prípadných voľných kapacít pre evakuáciu občanov iných krajín,“ skonštatoval rezort. Zároveň vysvetlil, že bezpečnostná situácia v regióne Blízkeho východu zostáva po útokoch militantných skupín hnutia Hamas v októbri 2023 a následnej odvetnej ofenzívy izraelskej armády, ako aj po stretoch medzi Izraelom a hnutím Hizballáh v 2024 a 2025 naďalej vysoko nepredvídateľná. Súčasná eskalácia aktov ozbrojeného násilia medzi Izraelom a Iránom predstavuje riziko ohrozenia bezpečnosti Slovákov žijúcich v Izraeli. „V najbližších dňoch sa dá tiež očakávať ďalšia eskalácia vojenských aktivít oboch krajín,“ dodalo MO.
Výstavba infraštruktúry priemyselného parku vo Valalikoch napreduje
Realizácia infraštruktúry priemyselného parku Valaliky pri Košiciach prebieha v súlade s termínmi, ktoré boli dohodnuté s Volvo Car Slovakia tak, aby nedošlo k žiadnemu obmedzeniu výstavby budúceho závodu ani spusteniu výroby. Uvádza sa to v správe o priebežnom plnení záväzkov vyplývajúcich z investičnej zmluvy a priebežnej realizácii významných investícií „Strategické územie Valaliky“ a „Strategické územie Valaliky - rozvoj verejných služieb“. Materiál vláda v stredu vzala na vedomie.
Podľa neho sa súčasnému vedeniu spoločnosti Valaliky Industrial Park podarilo projekt stabilizovať a na základe úzkej interakcie s investorom sa darí napredovať a plniť stanovené míľniky. V materiáli sa uvádza, že záväzky týkajúce sa prípravy územia boli splnené, všetky hrubé terénne úpravy na pozemku investora boli dokončené, jednotlivé plochy odovzdané a kúpna cena bola splatená v plnej výške. „V súčasnosti sa v rámci celého územia sledujú hydrologické pomery s ohľadom na výšku hladiny spodnej vody tak, aby bolo navrhnuté trvalé riešenie pre zamedzenie dvíhania hladiny spodnej vody počas nepriaznivých meteorologických podmienok,“ píše sa v uvedenej správe.
Na ukončenie prác môže mať okrem dĺžky verejných obstarávaní vplyv práve i spodná vody a jej prítok. Spoločnosť Valaliky Industrial Park zriadená Ministerstvom hospodárstva SR pripomenula, že na zmiernenie rizík vzniku omeškaní boli v rokoch 2024 a 2025 prijaté opatrenia ako dodatočné technické riešenia na odvodnenie územia, posilnenie interných odborných kapacít, zavedenie systému kontroly a ďalšie.
Všetky plánované práce na projekte Strategický park Valaliky by mali byť hotové v septembri 2026. Finálny termín spustenia výroby v závode je plánovaný na december 2026, pričom jej má predchádzať skúšobná výroba. „Spoločnosť Valaliky Industrial Park vyvíja maximálne úsilie, aby v čase spustenia skúšobnej výroby investora bola všetka potrebná infraštruktúra k dispozícii,“ uvádza.
Celkové investičné náklady na realizáciu investičných projektov Strategické územie Valaliky a Strategické územie Valaliky - rozvoj verejných služieb sú v hodnote viac ako 733,5 milióna eur s DPH. Na realizáciu bolo ku koncu mája poskytnutých štátnym firmám MH Invest II a Valaliky Industrial Park dokopy vyše 417,1 miliónov eur. „V ďalšej fáze realizácie strategického parku v rokoch 2025 - 2029 sa zabezpečí dofinancovanie položiek, ktoré sú vo fáze realizácie alebo vo fáze vyhláseného verejného obstarávania,“ dodáva s tým, že ide o sumu okolo 314,2 milióna eur s DPH. Stavebné práce v priemyselnom parku pri Košiciach, kde vzniká aj automobilový závod Volvo, sa začali vo februári 2023.
