BRATISLAVA - Ani po viac ako štyroch rokoch od svojho uväznenia si aktéri údajnej korupcie a úplatkov na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) nesadli do súdnej siene. Prokuratúra to zdôvodňuje zložitosťou a rozsiahlosťou trestnej veci, ako aj vyčlenením niektorých obvinených na samostatné konanie.
Obhajcovia obvinených hovoria o nekonaní orgánov činných v trestnom konaní (OČTK), nezákonných benefitoch pre kajúcnikov a o mediálne vyfabrikovaných dôkazoch. Tvrdia, že dokonca priame dôkazy korupciu na SPF vylučujú. Naznačujú, že neistú dôkaznú situáciu v kauze pozemkového fondu má posilniť práve rozhodnutie súdu v samostatnom prípade exministra spravodlivosti Gábora Gála.
Odborníci na trestné právo varujú, že pri nenáležitom posúdení dôkazov a neúmerne dlhom prípravnom konaní vyšetrovateľ riskuje, že prokurátor môže trestné stíhanie dokonca zastaviť a obžalobu na súd nepodať. Obvinení majú totiž v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) právo na prejednanie veci v primeranej lehote.
Zložitý prípad
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala ešte 19. mája 2021 osem osôb pre korupčnú trestnú činnosť súvisiacu so SPF, sedem z nich obvinila. Vo väzbe v tom čase skončili bývalé šéfky SPF Adriana Šklíbová a Gabriela Bartošová, či finančník Martin Kvietik. Išlo o policajné akcie s krycími názvami Latifundista a Feudál. Osoby boli obvinené z trestných činov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, podplácania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Prokurátor do dnešného dňa v kauze SPF nepodal na súd obžalobu. Dôvodí to zložitosťou a rozsiahlosťou prípadu. Vyšetrovanie zatiaľ nebolo podľa prokuratúry ukončené u obvinených osôb G. B., A. Š., P. R. a M. K.
„U obvinenej osoby A. H. je vec vedená v samostatnom konaní, pričom v roku 2024 došlo k uzavretiu dohody o vine a treste, pričom následne obvinený v konaní pred súdom so schválením dohody nesúhlasil a vec bola vrátená prokurátorovi na nové konanie. Obvinená osoba M. Š. bola tiež vylúčená na samostatné konanie, pričom vec bola následne odstúpená k ďalšiemu výkonu prokurátorského dozoru na Okresnú prokuratúru Levice,“ uviedla pre portál NášVidiek hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.
V prípade obvinenej osoby R. K. vyšetrovateľ v samostatnom konaní predložil prokurátorovi návrh na konečné rozhodnutie, pričom prokurátor zatiaľ vo veci právoplatne nerozhodol.
Nekonanie a pochybné tabuľky
Obvinení odmietajú, že by prípravné konanie v kauze údajnej korupcie na SPF naťahovali oni. „V období posledného roka a pol neboli vo veci vykonané žiadne vyšetrovacie úkony. Vyšetrovanie sa celkovo vyznačovalo prieťahmi. Napríklad od októbra 2021 do februára 2022 vyšetrovateľ vykonal výsluchy len dvoch svedkov, inak bol procesne nečinný,“ konkretizoval pre portál NášVidiek Dušan Ivan, obhajca obvineného finančníka Martina Kvietika.
Kajúcnikom v kauze údajnej korupcie a úplatkov na SPF je advokát Ján Gajan. Ten vypovedal, že úplatky z reštitučných konaní na SPF sa evidovali v excelovských tabuľkách. Existenciu takýchto listinných dôkazov doteraz nikto nepotvrdil. „Žiadne excelovské tabuľky, na ktoré sa odvolávajú dvaja svedkovia vo veci neboli obstarané, dôkazne neexistujú,“ zdôraznil obhajca D. Ivan.
Ani samotná prokuratúra existenciu medializovaných excelovských tabuliek nepotvrdila. Na otázky koľko excelovských tabuliek, v koľkých reštitučných konaniach, s koľkými riadkami a stĺpcami, vyšetrovateľ zhromaždil, neodpovedala.
Gál ako dôkaz?
Obvinení spochybňujú drobenie kauzy údajnej korupcie a úplatkov na SPF na viacero samostatných konaní. Takýto postup vnímajú ako nelogický a v rozpore s trestným poriadkom. „Z hľadiska vecného ide o zámer OČTK vyčleniť na samostatné konanie toho účastníka údajnej korupcie, ktorý je ochotný za primeraný benefit usvedčiť druhého účastníka,“ vysvetľuje obhajca D. Ivan.
Obhajoba tvrdí, že vyšetrovaním nielenže nebolo preukázané, ale priamymi dôkazmi bolo vylúčené konkrétne reštitučné alebo nájomné konanie, ktoré by bolo spojené s korupčným konaním na SPF, a to vo vzťahu ku všetkým z obvinených.
„Nekonkrétne tvrdenia dvoch kajúcnikov, navyše rodinne zviazaných, o nešpecifikovanej korupcii na Slovenskom pozemkovom fonde v trestnom konaní neobstoja, nemajú žiadnu dôkaznú relevanciu,“ dopĺňa D. Ivan.
Úplatkov na SPF sa týka aj kauza exministra spravodlivosti Gábora Gála, ktorá aktuálne čaká na rozhodnutie súdu. Obhajoba naznačuje, že OČTK si prípadom Gál chcú posilniť neistú dôkaznú situáciu a podporiť dôveryhodnosť kajúcnika Gajana v iných kauzách.
„Pokiaľ ide o vec Gábora Gála, ktorá bola tiež vylúčená na samostatné konanie, z logiky veci vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní k tomu pristúpili preto, aby si vopred otestovali rozhodovaciu činnosť špecializovaného trestného súdu,“ poznamenal Kvietikov obhajca D. Ivan.
Lipšicov klient
Kajúcnik Ján Gajan bol dňa 21. októbra 2020 vo vlastnej trestnej veci týkajúcej sa korupcie pri reštitúciách SPF vo Vysokých Tatrách obvinený a vzatý do väzby. Spolu s ním vyšetrovateľ obvinil aj funkcionára pozemkového fondu v Poprade Ivana Tudaja a právnika Gustáva P. Obvinené osoby boli zadržané počas policajných akcií Terra a Zemepán.
Dôveryhodnosť kajúcnika Gajana podkopávajú viaceré zmeny v jeho výpovediach. Vo väzbe vo vlastnej veci si spomenul nielen na úplatkársku aféru na SPF, ale aj na korupčné pozadie v prostredí Poľnohospodárskej platobnej agentúry (PPA), o ktorých počas svojho pobytu na slobode nevedel.
Na hlavnom pojednávaní v kauze Dobytkár dokonca svoju väzobnú výpoveď poprel. Zaujímavosťou je, že Gajanovým právnym zástupcom bol v čase väzby advokát Peter Kubina, bývalý biznis partner vtedajšieho špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica v spoločnosti Dentons.
Gajan v minulosti využíval aj priamo Lipšicove advokátske služby. Ten kontakty s Gajanom nepoprel, avšak netýkali sa podľa neho prípadu Dobytkár. Svojimi svedectvami sa kajúcnik Gajan nielenže vykúpil z väzby, ale mu aj bolo zastavené trestné stíhanie.
Dôveryhodnosť kajúcnika Gajana spochybnil prokurátor zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry v kauze bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Marcela Foraia. Ten mal podľa Gajanovej výpovede vziať úplatok 600 tisíc EUR v súvislosti s prenájmom novej budovy poisťovne v Bratislave. Gajanovej výpovedi prokurátor neuveril, vyhodnotil ju ako nedostatočný dôkaz a obvinenie Foraiovi zrušil.
Neprimeraná doba
Odborníci na trestné právo vystríhajú pred neprimeranou dĺžkou trestného konania. Tá totiž môže viesť k uloženiu trestu odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby, pričom sa prihliada na obťažnosť veci, postoj obvineného a procesný postup OČTK. Do úvahy pripadá dokonca až možnosť úplného zastavenia trestného stíhania v zmysle uplatnenia práva vyplývajúceho z článku 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.
„Dĺžka konania…môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierovacieho ustanovenia… resp. v zmysle judikatúry ESĽP za istých okolností i meritórne ukončenie veci zastavením trestného stíhania alebo oslobodením spod obžaloby,“ cituje na odbornom portáli Právne listy právnička Erika Krutková judikát dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR z roku 2014.
Na právo obvineného na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upozornil aj Najvyšší súd Českej republiky už vo svojom rozhodnutí z roku 2002. „Avšak to, že trestný poriadok nemá výslovné ustanovenie, ktoré by predstavovalo reálnu garanciu dodržiavania Dohovoru, neznamená, že je možné Dohovor opomenúť, najmä vtedy keď je bezprostredne záväzný a má v zmysle článku 10 Ústavy prednosť pred zákonom,“ skonštatoval NS ČR.
