BRATISLAVA - Vláda na štvrtkovom rokovaní odsúhlasila medzivládnu dohodu s Indickou republikou o vykonávaní zárobkovej činnosti rodinných príslušníkov členov diplomatických misií a konzulárnych úradov. Takíto príbuzní nepožívajú diplomatické výsady a imunity v súvislosti so všetkými záležitosťami vyplývajúcimi z ich zárobkovej činnosti.
„Dohoda upravuje, kto sa považuje za rodinného príslušníka člena diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu. Zároveň stanovuje postup pri podávaní žiadosti o umožnenie vykonávania zárobkovej činnosti v Slovenskej republike a v Indickej republike a dôvody zániku oprávnenia na vykonávanie zárobkovej činnosti,“ uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, ktoré je gestorom dohody.
archívne video
Rodinní príslušníci, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť podľa tejto dohody, nepožívajú diplomatické výsady a imunity v súvislosti so všetkými záležitosťami vyplývajúcimi z ich zárobkovej činnosti. Podliehajú daňovému systému, systému sociálneho zabezpečenia a systému zdravotného zabezpečenia v prijímajúcom štáte vo veciach týkajúcich sa zárobkovej činnosti. „V prípade rodinného príslušníka, ktorý však požíva imunitu vyňatia z trestnej jurisdikcie podľa medzinárodného práva, sa v súvislosti s trestným konaním, týkajúcim sa výkonu zárobkovej činnosti, uplatňujú ustanovenia zakladajúce takúto imunitu, pričom vysielajúci štát posúdi každú žiadosť prijímajúceho štátu o zbavenie takejto imunity,“ upozornili predkladatelia. Dodali, že obdobné medzivládne dohody má Slovensko podpísané s viacerými inými krajinami.
Polícia odhalila vlani 853 nelegálnych migrantov
Polícia odhalila v roku 2023 v prihraničných oblastiach 760 nelegálnych migrantov. V roku 2024 ich bolo 853. Vyplýva to z Hodnotiacej správy o plnení úloh vyplývajúcich zo Stratégie prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v SR do roku 2028 za roky 2023 a 2024, ktorú schválila vláda. „Policajný zbor (PZ) vykonal 21 preventívno-bezpečnostných akcií v roku 2023 a 43 preventívno-bezpečnostných akcií v roku 2024 zameraných na nelegálnu migráciu a pobytový režim cudzincov,“ uviedlo ministerstvo vnútra. Priblížilo, že v roku 2023 bolo udelených 24782 a v minulom roku to bolo 24039 platných tolerovaných pobytov cudzincov na území SR s účelom dočasného útočiska.
Polícia ďalej podľa rezortu zrealizovala 121 stretnutí v roku 2023 a 171 stretnutí v roku 2024 medzi hraničnými splnomocnencami, ich zástupcami a pomocníkmi na území SR, Maďarska a Česka. Na tému odhaľovania falšovania a pozmeňovania cestovných dokladov bolo preškolených 1249 policajtov v roku 2023. Vlani preškolili ďalších 571 príslušníkov. Zároveň v roku 2023 PZ dokončoval spracovanie zbraňovej amnestie, kedy preskúmal 1762 zbraní a 62.677 kusov streliva.
Poslanci schválili novelu zákona o HaZZ
Príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) by po novom mohli odpracovať v priemere maximálne 48 hodín týždenne. Viac by mali pracovať, iba ak na to udelia zboru súhlas. Vyplýva to z návrhu novely zákona o HaZZ, ktorý vo štvrtok schválila vláda. Ministerstvo vnútra SR návrh predložilo v reakcii na aktuálne súdne spory hasičov so štátom. Legislatívna zmena zároveň môže zvýšiť peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť. Počas pracovných dní by hasiči mohli dostať namiesto 15 percent 50 percent zo sumy príslušnej časti ich platov. Náhrada by mohla byť počas dní pracovného pokoja namiesto doterajších 30 percent 100 percent.
„Uvedené zmeny sa navrhujú aj z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov príslušníkov s príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov aj s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod rovnaký ústredný orgán štátnej správy, a preto je dorovnávanie nárokov viac ako žiaduce,“ uviedol rezort v materiáli. Vláda pre návrh zároveň schválila aj zrýchlené legislatívne konanie. Rezort vnútra v návrhu argumentoval, že právna úprava by mala priniesť „elimináciu v súčasnosti prebiehajúcich súdnych sporov príslušníkov v súvislosti s prekračovaním 48-hodinového priemerného týždenného služobného času“. V prípade, že novela zákona prejde legislatívnym konaním, do účinnosti vstúpi od 1. júla 2025. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) pred rokovaním vlády uviedol, že návrh by chcel predložiť na aktuálnu schôdzu Národnej rady SR.
Súčasťou strategickej investície budú v Prešove aj pozemky pri nemocnici
Súčasťou územia strategickej investície budú pri výstavbe novej nemocnice v Prešove aj ďalšie pozemky. Sú potrebné na realizáciu stavebných prác, ale aj iných úprav. Vyplýva to z návrhu na zmenu osvedčenia o určení investičného projektu Rozvoj a modernizácia fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov za strategickú investíciu, ktorý vo štvrtok na svojom rokovaní schválila vláda.
„Už v procese prípravy strategickej investície sa predpokladalo, že bude potrebné realizovať stavebné práce spojené s vyvolanými úpravami pozemných komunikácií, s prípojkami dažďovej a splaškovej kanalizácie, s prípojkou vysokého napätia a so zariadeniami využiteľnými novo budovanou infraštruktúrou nemocnice, najmä na účely zásobovania elektrickou alebo tepelnou energiou. Presné určenie pozemkov, dotknutých týmito prácami, bolo možné ustáliť až počas prvých fáz výstavby novej infraštruktúry nemocnice, čo je aj dôvod, pre ktorý sa navrhujú doplniť do územia strategickej investície v druhom kroku,“ uviedol v materiáli rezort obrany, ktorý ho na rokovanie vlády predložil.
Nová nemocnica má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia s celkovým počtom 1009 lôžok s možnosťou plnohodnotnej reprofilizácie na 1200 lôžok. S jej výstavbou sa začalo vlani a podľa harmonogramu by mala byť postavená do roku 2027. Projekt vyhlásila vláda za strategickú investíciu v júli minulého roka.
Ministerstvo obrany obstará energetické certifikáty pre svoje budovy
Ministerstvo obrany (MO) SR obstará pre svoje budovy energetické certifikáty. Projekt bude financovať z plánu obnovy. Potrebuje ich na naplánovanie obnovy priestorov. Vyplýva to z návrhu zámeru obstarania energetických certifikátov a pasportov obnovy vybraných verejných budov organizácií MO SR, ktorý vo štvrtok schválil na rokovaní vládny kabinet.
„Predpokladaná hodnota obstarania energetických certifikátov a pasportov budov je 579.124,59 eura s DPH. MO SR má záujem byť priamo vyzvané zo strany Ministerstva dopravy Slovenskej republiky na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí prostriedkov mechanizmu z Plánu obnovy a odolnosti a uchádzať sa tak o finančné prostriedky určené na obnovu verejných budov,“ uviedol rezort v materiáli.
Ministerstvo zároveň podotklo, že je rezortom s druhým najvyšším počtom budov, pričom niektoré z nich boli postavené ešte v 19. storočí. „Vychádzajúc z dostupných údajov o obnove fondu budov v správe organizácií MO SR možno konštatovať, že veľká časť týchto budov sa nachádza v pôvodnom stave, respektíve, že budovy neprešli žiadnou významnou obnovou od ich prvej kolaudácie,“ podotklo.
Rezort dopravy nebude hľadať koncesionára pre bratislavské letisko
Ministerstvo dopravy (MD) SR nebude hľadať koncesionára na prevádzku Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Úlohu, ktorou bol rezortu poverený ešte koncom roka 2018, vo štvrtok vláda zrušila. Podľa MD aj vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu je v záujme SR, aby letisko nebolo prenajaté v rámci koncesie, ale aby ho naďalej prevádzkovala letisková spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou štátu. „Strata 'kontroly' nad Letiskom M. R. Štefánika Bratislava by mohla negatívnym spôsobom ovplyvniť úlohy štátu, ako aj plnenie záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z príslušných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ zdôvodnil rezort dopravy.
Bratislavské letisko prevádzkuje letisková spoločnosť Letisko M. R. Štefánika - Aiport Bratislava. Podľa rezortu dopravy ide v rámci SR o letisko s najväčším počtom odbavených cestujúcich a ako jediné na Slovensku je zaradené do základnej siete letísk v rámci transeurópskej dopravnej siete. Koncesný variant prevádzky bratislavského letiska schválila vláda ešte koncom roka 2018. Predmetom koncesnej zmluvy malo byť prevádzkovanie, údržba a rozvoj letiska. Zmluvu plánovali uzatvárať na 30 rokov.
Národná stratégia k riadeniu azylu a migrácie vníma i stav na trhu práce
Národná stratégia SR k riadeniu azylu a migrácie vychádza z požiadaviek Európskej únie (EÚ), zároveň obsahuje s prihliadnutím na podmienky SR aj kapitoly, v ktorých sú rozpracované ďalšie oblasti migrácie, ako je riadená legálna migrácia a emigrácia zo Slovenskej republiky s dôrazom na návrat pracovnej sily. Uviedlo to Ministerstvo vnútra (MV) SR v návrhu Národnej stratégie SR k riadeniu azylu a migrácie, ktorú vo štvrtok schválila vláda. Rezort vnútra rovnako poverila predložiť do konca júna 2026 na rokovanie vlády návrh akčného plánu k stratégii.
„Materiál nadväzuje na Migračnú politiku SR s výhľadom do roku 2025,“ informovalo MV. Upozornilo, že SR sa nachádza „v komplexnej migračnej a bezpečnostnej situácii“, kde na jednej strane čelí výzvam v oblasti kontroly hraníc, neoprávnených pobytov a bezpečnostným hrozbám spojených s nelegálnou migráciou a na druhej strane musí riešiť aj rastúce potreby trhu práce. „Slovenský pracovný trh v súčasnosti potrebuje obsadiť viac ako 100-tisíc pracovných pozícií, a zároveň bude Slovenská republika v budúcnosti čeliť ďalšiemu poklesu obyvateľstva v produktívnom veku. Podľa odhadov bude v roku 2030 o 121-tisíc pracovníkov v produktívnom veku menej oproti stavu v roku 2023,“ vysvetlilo ministerstvo.
Slovensko žiada EÚ o podporu pri riešení migrácie
Pri riešeniach, ktoré vedú k posilneniu ochrany vonkajších hraníc EÚ a zefektívneniu spolupráce s krajinami pôvodu a tranzitu, je potrebné posilniť opatrenia zamerané na regionálne partnerstvá a úzku spoluprácu, predovšetkým v oblasti prioritných vzťahov s krajinami na západobalkánskej migračnej trase.
Prioritou v oblasti medzinárodnej ochrany naďalej zostáva udeľovanie azylu a poskytovanie doplnkovej ochrany na základe individuálneho posúdenia žiadostí o medzinárodnú ochranu v súlade so Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov a Newyorským protokolom z roku 1967, týkajúcim sa právneho postavenia utečencov a v súlade s medzinárodnými záväzkami, legislatívou EÚ a vnútroštátnou právnou úpravou. Ďalším cieľom je zefektívnenie existujúcich procesov. „V tejto súvislosti je nevyhnutné výrazné posilnenie a aktualizácia existujúcich informačných systémov a databáz, využívaných v oblasti migrácie a azylu, ako aj ich prepojenie medzi relevantnými inštitúciami,“ zdôraznilo MV.
Informovalo zároveň, že na zabezpečenie plnenia stanovených cieľov Migračný úrad MV SR požiadal Európsku komisiu o technickú podporu na vypracovanie komplexného a merateľného akčného plánu k Národnej stratégii SR. „Tento akčný plán premietne jej strategické opatrenia do jasných a konkrétnych krokov s definovanými časovými harmonogramami, zodpovednými aktérmi a ukazovateľmi výkonnosti,“ vysvetlil rezort.
Vláda súhlasila s memorandom o spolupráci pri výstavbe PVE Málinec - Látky
Vláda vo štvrtok schválila postup pri plnení memoranda o spolupráci pri príprave a výstavbe projektu prečerpávajúcej vodnej elektrárne (PVE) Málinec - Látky. „Schválenie vládou je podmienkou nadobudnutia účinnosti tohto memoranda,“ pripomenulo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v predkladacej správe k návrhu. Upozornilo ďalej, že memorandum, podpísané 5. júna, vytvára podklad pre spoluprácu dotknutých obcí pri príprave a výstavbe PVE Málinec - Látky ako „strategicky významného projektu z pohľadu SR v kontexte potreby zachovania trvalej energetickej stability a zabránenia výkyvov cien elektrickej energie a prehlbovania disproporcií v energetickej sústave“.
Envirorezort v memorande deklaruje podporu projektu a záujem vyvolať legislatívne a administratívne aktivity, ktoré sú nevyhnutné na jeho realizáciu. „Jedným z legislatívnych predpokladov naplnenia predmetu memoranda je aj vytvorenie solidárneho fondu v prospech obcí dotknutých výstavbou a prevádzkou PVE Málinec - Látky,“ dodáva MŽP a uisťuje, že vyvinie maximálne úsilie za účelom urýchlenia výstavby verejných kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, verejných vodovodov, úpravní vody, verejného osvetlenia v obciach dotknutých výstavbou prečerpávajúcej vodnej elektrárne už pred začatím samotnej výstavby.
Nádrž Málinec ostáva zdrojom pitnej vody
Pre vicepremiéra a ministra životného prostredia SR Tomáša Tarabu (nominant SNS) je dôležité, že vláda dala envirorezortu jednoznačný mandát, ktorý umožní realizovať konkrétne úkony, dohody aj konkrétne zmluvy. „Stavba najčistejšieho, bezpečného a spoľahlivého zdroja výroby elektrickej energie prinesie regiónu Podpoľania ekonomický rast, ale rovnako aj benefity pre celé hospodárstvo Slovenska,“ zdôraznil Taraba.
Pripomenul i to, že jedným z pilierov memoranda je zachovanie a udržanie vodárenského účelu vodnej nádrže Málinec ako spoľahlivého a trvalo udržateľného zdroja zásobovania obyvateľov daného územia pitnou vodou. „Je to absolútne prvý a základný predpoklad, ktorý je a bude garantovaný po celú dobu realizácie diela aj počas prevádzky,“ dodal ministra životného prostredia.
Poslanci schválili zámer obnovenia civilnej leteckej dopravy na letisku Sliač
Na letisko Sliač by sa mohla vrátiť civilná letecká doprava. Zámer na návrh ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (nezávislý) vo štvrtok schválila vláda. Huliak má o obnovení civilnej leteckej prevádzky na Sliači začať rokovať s rezortmi obrany a dopravy, informáciu o výsledkoch rokovania má predložiť do konca februára 2026. Zámer má podľa Ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) SR prispieť k rozvoju cestovného ruchu v regióne. „Obnova civilnej leteckej dopravy na Sliači má z dlhodobého hľadiska strategický význam nielen pre samotné mesto Sliač a jeho okolie, ale pre celé Slovensko. Dostupnosť, poloha a dostatok ubytovacích kapacít patria medzi kľúčové atribúty pri rozhodovaní o realizácii konferencií medzinárodného charakteru,“ uviedol rezort.
Ministerstvo tiež očakáva, že letisko by mohlo pritiahnuť nové investície. Návrat civilných letov na Sliač by tiež prispelo k rozvoju cestovného ruchu v regióne. „Dopravná dostupnosť je jedným z rozhodujúcich parametrov, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie zahraničných klientov o návšteve kúpeľov s vysokou koncentráciou prírodných a liečivých prameňov, ako aj možnosti aktívneho oddychu, realizácie geomontánnej turistiky, cykloturistiky, ale aj spoznávanie jedinečností, osobitostí a rázovitosti kraja prostredníctvom vidieckeho cestového ruchu a agroturizmu v regióne stredného Slovenska,“ zhodnotilo MCRŠ s tým, že región by sa tak stal pre turistov dostupnejším. Civilné lety na letisku Sliač boli zastavené koncom roka 2020 pre nevyhnutnú rekonštrukciu vojenskej časti letiska. Tá by mala byť dokončená v priebehu najbližších dvoch rokov.
