BRATISLAVA - Šéf Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rozbehol svoju legislatívnu iniciatívu ďalšej vlny konsolidácie, ktorá by sa tentokrát týkala štátnych úradov a politikov. Šutaj Eštok sa v čase štátnej finančnej krízy vážne pýta, či potrebujeme niektoré z nich a že je načase, aby na sebe priškrtil opasok už aj štátny aparát. V rozhovore odhalil, ako to myslí a čo všetko by to obnášalo.
archívne video
Prečo vznikla iniciatíva znížiť štátny príspevok pre politické strany?
- Iniciatíva vznikla v čase nepriaznivej situácie – konsolidácie verejných financií. V Hlase považujeme za spravodlivé, aby sa na uťahovaní opasku podieľali nielen bežní občania Slovenska, ale práve politické strany. Štát by takto mohol ušetriť až 32 miliónov eur za tri roky. Krátenie príspevkov by sa malo uplatňovať v prípade, ak bude výška deficitu verejnej správy rovná alebo vyššia trom percentám hrubého domáceho produktu (HDP).
Ako tento krok ovplyvní mimoparlamentné subjekty, ktoré sa pokúšajú o prerazenie na politickej scéne, no nemajú dostatok finančných prostriedkov? Neznevýhodní ich to? Nezakonzervuje to v systéme len už existujúce strany nad 5 percent?
- Zmena má zabezpečiť, aby štátny príspevok dostávali len strany so skutočnou podporou verejnosti – teda tie, ktoré sa reálne dostanú do parlamentu. Cieľom nie je nikoho znevýhodniť, ale nastaviť systém férovo. Prečo máme politickým stranám pod 5 percent rozdávať "ceny útechy" v čase, keď na ne nemáme?
Zároveň pripravujeme zákon o lobingu, ktorý má za cieľ obmedziť vplyv netransparentných sponzorov či oligarchov v politike. Chceme, aby bolo jasne viditeľné, kto financuje politické subjekty – a aby sme tak zabránili situáciám, kedy by niektoré strany boli umelo udržiavané pri živote zákulisnou silou peňazí a nie dôverou voličov.
Ak v otázke narážate na strany národnostných menšín, práve pre ne pripravujeme aj zmenu volebného systému – tá zabezpečí zastúpenie každého kraja v Národnej rade, čo ocenia najmä obyvatelia južného Slovenska, ktorých hlasy často v momentálnom systéme – v jednom volebnom obvode – zanikajú.
Prečo sa k diskusii ohľadom konsolidácie u politických strán nepristúpilo už skôr? Konsolidujeme už predsa len nejaký ten mesiac a kritici viackrát vyhlásili, že štát na sebe príliš nešetrí. Napríklad aj predseda SNS Andrej Danko sa sťažoval na vysoký počet zamestnancov na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
- Strana Hlas komunikuje túto tému už dlhodobo a sme úprimne radi, že nastal správny čas aj pre našich koaličných partnerov a sú teraz otvorení tejto diskusii. Veríme, že politické strany musia ísť príkladom a ukázať, že aj ony vedia znižovať výdavky. Pri tejto debate sa nebránime ani otázkam rušenia ministerstiev či úradov. Potrebuje Slovensko napríklad Protimonopolný úrad SR aj Úrad pre verejné obstarávanie? Po vzore Českej republiky by napríklad mohol vzniknúť len jeden úrad – v konečnom dôsledku by to znamenalo vyššiu efektivitu a zároveň úsporu výdavkov.
Navrhujete otvoriť diskusiu o znížení počtu poslancov. Koľko by sa týmto krokom ušetrilo na štátnom rozpočte (ak berieme do úvahy aj asistentov a spol.)?
- Presné čísla budú závisieť od ďalších nastavení, no ide o významnú úsporu – nielen na platoch poslancov, ale aj na asistentoch, priestore či technickom vybavení. Navyše by sa zvýšila efektivita práce parlamentu.
Ako predseda Hlasu som pripravený na diskusiu o znižovaní počtu poslancov napríklad na 100, ale aj na diskusiu o zmene volebného systému, aby na Slovensku nebol len jeden volebný obvod. Nechceme, aby Národnú radu SR reprezentovala len Bratislava, preto by napríklad jednu polovicu poslancov mohli voliť občania na základe regiónov.
Ministerstvo vnútra pod mojím vedením už prišlo s projektom spoločných úradovní a zdieľaných služieb. Rovnako vidím priestor v znížení počtu úradníkov v štátnej aj verejnej správe. Každý rezort by si mal urobiť audit, aby sme poznali reálne limity, kam sa vieme pohnúť.
Diskutovať by ste chceli aj o možnom zrušení ministerstiev. Koľko peňazí by sa priemerne prinieslo do štátneho rozpočtu, ak by došlo k zrušeniu dvoch ministerstiev?
- Sme len na začiatku, vyjadrili sme ochotu otvoriť túto tému a konštruktívne diskutovať o všetkých možnostiach. Takže v tejto chvíli je zatiaľ predčasné hovoriť o konkrétnych ministerstvách alebo ušetrených sumách.
Kde však vidíme ďalšiu možnosť šetrenia, je zvýšenie volebnej kaucie. Pri voľbách do NR SR by museli kandidujúce strany namiesto 17-tisíc eur platiť 50-tisíc eur a pri eurovoľbách by sa kaucia zvýšila z 1 700 eur na 25-tisíc eur. Strany by taktiež nemohli päť rokov meniť svoj názov ani skratku. Z nášho pohľadu by bolo fér, ako som už spomenul, aby nárok na príspevok od štátu mali len parlamentné strany, hranica na získanie peňazí by sa teda zvýšila z dnešných potrebných 3 percent na zisk 5 percent hlasov v parlamentných voľbách.
Je reálne znížiť počet poslancov? Získate na to ústavnú väčšinu?
- Opäť, je to jedna z možností ako ušetriť financie v prospech štátu – aj ľudí, čo žijú na Slovensku. Je pravda, že zmena počtu poslancov si vyžaduje ústavnú väčšinu. My v Hlase sme pripravení aj o tomto viesť otvorenú diskusiu so všetkými stranami. Ak bude existovať spoločenská objednávka a tiež politická dohoda, je to možné.
Informovali ste o iniciatíve koaličných partnerov?
- O tomto návrhu Ministerstva vnútra SR z dielne strany Hlas, ktorý bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania, sme informovali verejnosť aj koaličných partnerov spoločne so štátnym tajomníkom rezortu vnútra Michalom Kaliňákom. Sme otvorení odbornej aj politickej diskusii, lebo po 30 rokoch je ozaj čas pozrieť sa na veľkú reformu verejnej správy. A my musíme mať odvahu robiť aj nepopulárne, ale zodpovedné a nevyhnutné opatrenia, avšak nie také, ktoré by znížili sociálny štandard ľudí na Slovensku. Opatrení, ktoré sa negatívne dotkli ľudí na Slovensku, sme boli nútení urobiť už dosť. Teraz je namieste ísť aj smerom dovnútra. Štát má šetriť na sebe, ale nech k tomu prispejú aj politické strany.
Viete, na Slovensku máme veľa politických strán s akousi "genetickou vadou" - nevedia dať ani 150 ľudí na kandidátku, členov naháňajú na sociálnych sieťach. Veľa strán bolo aj takých, ktoré jednými voľbami do politiky vstúpili a ďalšími išli do zabudnutia. Slovensko potrebuje víziu na jednu, dve, tri dekády dopredu a 4-ročné strany nezabezpečia dlhodobý udržateľný vývoj krajiny.
