BRATISLAVA - Ak budeme ignorovať niektoré opozičné pokusy o odvolávanie členov vlády, či dvojité februárové schválenie stavebného a zdravotníckeho zákona, tak sa dá povedať, že parlament si na mimoriadne dlhú dobu zobral nečakané prázdniny. Súviselo to aj s prebiehajúcou vládnou krízou, ktorá by už ale teraz mala byť zažehnaná. O tom, či to tak skutočne je, sa verejnosť presvedčí hneď v úvode marcovej schôdze, kde majú voliť nového predsedu Národnej rady. Poslanci však pred sebou tlačia balvan viac ako stoviek ďalších neprerokovaných bodov.
archívne video
To, že na poslanecké lavice už začínal pomaly sadať len prach mesiace pripomínali verejnosti predstavitelia opozície. Tých častokrát zahriakli koaličníci s tým, že ešte aj počas februára zasadala Národná rada v kontexte zákonov pre stavebníctvo a zdravotníctvo. Jedno je však isté. Taký dlhý čas bez konania riadnej schôdze tu už dlho nebol, o čom svedčí aj takmer 150-bodová pozvánka na 33. schôdzu Národnej rady. Medzi týmito bodmi sa nachádza aj niekoľko dôležitých záležitostí, bez ktorých sa ďalšie rokovania a sled koalície ďalej nepohnú.
Otvorenie schôdze
Niektorí politológovia a aj opozícia hneď v zárodku tematiky 33. schôdze spochybňujú stabilitu avizovanej a "obnovenej 79-tky". Práve na jej stabilite sa odrazí to, či vôbec samotnú schôdzu otvoria. Potrebujú na to minimálne 76 hlasov, teda parlamentnú väčšinu. Na základe aktuálne naštrbených vzťahov medzi migaľovcami, huliakovcami, šéfom SNS Andrejom Dankom, prezidentom Petrom Pellegrinim a samotným predsedom vlády Robertom Ficom sa niektorí uchyľujú dokonca k tomu, že schôdzu nemusia poslanci vôbec otvoriť.
Sám Fico dokonca pred voľbou nového šéfa predsedu Národnej rady dokonca vyhlásil, že ho už "nič neprekvapí". Na vratkých nohách dokonca stojí aj možná podpora koalície zo strany splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie Covid-19 Petra Kotlára. Ten totiž očakáva zo strany vlády jeho podporu pri vyhláseniach o účinkoch vakcín v segmente údajného "zásahu do ľudskej DNA".
Náhradníci na úvod
Napriek opozičnej skepse sa však dá predpokladať, že s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou, sa schôdzu podarí otvoriť. Hneď, ako sa tak stane, zrejme koalícia pristúpi k mimoriadnemu bodu, a to zloženie sľubov náhradníkov za poslancov, ktorí sa z parlamentu odobrali do exekutívy. Reč je o Samuelovi Migaľovi, Radomírovi Šalitrošovi a Rudolfovi Huliakovi, z ktorých sú ministri a štátny tajomník.
Migaľa so Šalitrošom v pléne pravedpodobne nahradia hlasáci Andrea Szabóvá a Ján Hrubý. Tí sa už nechali počuť, že nemienia politikárčiť, a tak sa dá rátať s tým, že v ich prípade pôjde skutočne o zastabilizovanie vládnej väčšiny. Hrubý dokonca v minulosti pôsobil ako generálny tajomník služobného úradu na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Iné je to už však na poli SNS, kde za odídeného ministra cestovného ruchu a športu nastupuje Miroslav Radačovský zo strany Patriot, ktorého majú viacerí odborníci za "neriadenú strelu". Svedčí o tom aj jeho minulý názorový odklon od Kotlebovcov, ku ktorému došlo len niekoľko týždňov po jeho zvolení do europarlamentu v roku 2019
Sám je dokonca predsedom inej mimoparlamentnej strany Patriot, pričom jeden jej člen už v pléne sedí - Adam Lučanský. Lučanský a Radačovský sa však do parlamentu dostávajú na základe kandidátnej listiny z roku 2023. Bývalý sudca a europoslanec však v týchto dňoch sľúbil lojalitu koalícii.
Tajná voľba nového predsedu parlamentu
Neistým krokom môže do parlamentu kráčať aj nominant Hlasu-SD na post šéfa parlamentu a bývalý minister na MIRRI Richard Raši. Očakáva sa, že jedným z ďalších mimoriadnych bodov bude tajná voľba predsedu Národnej rady, ku ktorej veľmi pravepodobne dôjde na 33. schôdzi. Raši sa nateraz síce môže oprieť o avizovanú 76-tku, no jeho zvolenie je aj na základe faktu, že je tajné, doteraz neisté. Môže za to aj skupinka samotných migaľovcov, ktorá k Rašimu vôbec neprejavovala dôveru, no keďže sú už mimo parlamentu, dá sa predpokladať, že k zvoleniu Rašiho dôjde. Bude to však mimoriadne tesné.
Opozícia v tomto prípade naprieč celým jej spektrom avizovala, že sa hlasovania nezúčastní, a to aj preto, aby nedošlo k pochybnostiam, či si niektorej ich hlasmi chce koalícia pomôcť k zvoleniu Rašiho. "Som presvedčený, že vládny nepokoj bol vyriešený. Môžeme povedať, že vládna koalícia disponuje 79 poslancami," povedal cez víkend v diskusnej relácii O 5 minút 12 na STVR Raši s tým, že prvým testom bude budúcotýždňová schôdza parlamentu. Nevidí dôvod, prečo by nemala prebehnúť ani tajná voľba predsedu parlamentu.
Zákon o mimovládkach a rada STVR
Ostro sledovaným je aj návrh poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského za SNS na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o neziskových (mimovládnych) organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Mieri do druhého čítania a v pozvánke je zaradený v 28. bode schôdze. SNS požaduje, aby do tohto zákona spadali všetky občianske združenia aj nadácie, aby sa "striktne a jasne" odlišovala verejnoprospešná činnosť od politickej činnosti.
Tieto organizácie mali byť pôvodne označované za "zahraničných agentov", čo však neprešlo a teraz sú v hre pomenovania "lobisti". "Časť ohľadom označovania zo zahraničnou podporou bola stiahnutá, zavádza sa ale nová forma výkazu a tiež nový pojem lobing," potvrdil ešte na jeseň poslanec Lučanský. Je pochopiteľne, že ide o ďalší sporný moment koalície a opozície, pričom opozičný sektor označuje tento zákon za neprijateľný a náhubkový.
Už od polovice minulého roka, kedy Ministerstvo kultúry presadilo zákon o transformácii bývalej RTVS na súčasnú STVR sa poslanci stále nedostali ku skompletizovaniu novej rady STVR. Dokonca nemá ani logo a ani riadne zvoleného generálneho riaditeľa. Voľba nových členov STVR je až na 131. bode schôdze.
Nekonečná schôdza ...
Okrem toho sa na schôdzi nachádzajú ešte ďalšie desiatky neprerokovaných bodov a nateraz je otázne, do kedy to chcú zákonodarci všetko stihnúť. V programe je okrem iného ešte toto:
- návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenskej republiky,
- návrh na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu,
- návrh na zmenu zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- svoje návrhy zákonov majú v pléne ešte aj migaľovci, ktorí už nie sú poslancami,
- opozičné PS tiež navrhuje obmedzenia týkajúce sa prevádzkovania, spoluvlastníctva a vlastníctva médií verejnými funkcionármi
- a mnoho ďalších bodov...
