BRATISLAVA – Ide sa šetriť! Ministerstvá a všetky ostatné ústredné orgány štátnej správy musia dosiahnuť aspoň 15-percentnú úsporu energie. Spôsob, akým to urobia, je len na nich. Od ministeDostali však jasný a presný návod. Ten zahŕňajú zníženie teploty, vypínanie svetla, zmeny pracovného času či prácu z domu.
Ministerstvá a úrady musia úsporu dosiahnuť od 1. októbra 2022 do 30. apríla 2023. Ich spotreba musí byť o 15 % menšia ako bola v rovnakom období v rokoch 2019 až 2020. To, ako tento cieľ dosiahnu, je len na nich. K dispozícií však majú zoznam odporúčaní.
Video: Vláda prerokovala návrh opatrení na zníženie spotreby energií vo verejnej správe
1. Zníženie teploty vykurovania
V súčasnosti sú verejné budovy veľakrát prekurované. Minimálna teplota vo vykurovacích priestoroch administratívnych budov je legislatívne určená na 20 °C, avšak realita je taká, že teploty v miestnostiach sú bežne na úrovni 21 °C – 24 °C.
Pre umožnenie ambicióznejšej úspory bude preto znížená hranica na prípustnú teplotu vo vykurovaných priestoroch administratívnych budov z 20 °C na 19 °C. „K zníženiu teploty vykurovania administratívnych priestorov pristúpili už viaceré členské štáty EÚ a spravidla stanovili spodnú hranicu v kancelárskych priestoroch na 19 °C, Maďarsko až na 18 °C,“ argumentuje sa v návrhu.
2. Dôsledne dodržiavanie útlmového režimu vykurovania
Pomôcť v šetrení môže aj dôrazné dodržiavanie „útlmového režimu“, kedy sú priestory vykurované na nižšie teploty v noci, cez víkendy a počas sviatkov, teda v časoch, kedy sú dlhodobejšie prázdne. Aj napriek vysokému potenciálu úspory energií sa totiž útlmový režim nedodržiava vo všetkých budovách. Znížením teploty o 3 °C pri útlmovom režime sa pritom ušetrí v priemere 2 - 4 % energie z energie na výrobu tepla z celej vykurovacej sezóny.
3. Obmedzenie elektrických spotrebičov, klímy
Elektrické zariadenia, ktoré nie sú nutné na vykonávanie práce, môžu mať vysokú spotrebu energie - priemerná chladnička môže spotrebovať vyše 1 MWh ročne, ohrievač až 1,5 kWh za hodinu. upozornili. „Komplexná revízia v rámci kancelárií zamestnancov zracionalizuje využívanie spotrebičov v rámci organizačných útvarov. Nedôjde preto k obmedzeniu dostupnosti spotrebičov, napr. za účelom prípravy jedla či nápojov, ale budú sústredené v zmysle interných usmernení,“ upokojujú ľudí.
Limitované bude aj využívanie klimatizácie. Tam, kde to bude možné, bude hranica chladenia obmedzená na 26 °C. Chladenie bude pritom zapnuté iba počas letných dní, keď vonkajšia teplota presiahne 30 °C. Ak centrálne riadenie nie je možné, k limitáciám činností klimatizácie dôjde manuálne. Namiesto takejto techniky sa tiež odporúča využívať alternatívne spôsoby ochrany pred teplom zvonka – tienenie okien a vonkajších zasklených stien.
4. Inštalácia izolačných odrazových panelov za radiátory
Naopak, za radiátormi by zasa mali byť nainštalované izolačné odrazové panely, ktoré sa teraz vo verejných budovách používajú minimálne. Namiesto toho bývajú výhrevné telesá dokonca občas prekryté, čím sa ich efektivita len ešte viac znižuje.
5. Ukončenie vonkajšieho osvetľovania verejných budov
Odborníci sa pozastavili aj nad skutočnosťou, že väčšina verejných budov je osvetlená iba z reprezentatívnych dôvodov. Svietiť by pritom stačilo iba na niektoré nevyhnutné časti nehnuteľností, akými sú napríklad vstupy. Najväčší potenciál úspory je pri významných pamiatkach, akými sú napríklad Bratislavský hrad, kultúrne inštitúcie ako divadlá, múzeá, galérie, ale aj pamätníky.
6. Informačná kampaň na zaangažovanie zamestnancov na úsporách
Zamestnancov tiež čaká akési „školenie“. Bariérou pre zníženie spotreby sú totiž nedostatočné znalosti zamestnancov o možnostiach šetrenia alebo strach zo zníženia komfortu. Bude im preto vysvetlené, prečo je nutné šetriť ale aj to, ako napríklad správne používať termostatické hlavice. Tie by mali byť totiž správne na stupni 2 alebo 3 v závislosti od toho, či budú ešte zamestnanci v práci, alebo už pôjdu domov.
Dôležité je aj správne vetranie. Pri tom by malo byť stiahnuť kúrenie v miestnosti a dokorán otvorené okná. Vetrať by sa malo 3 až 5-krát denne. „V zime je lepšie vetrať krátko, 4 až 6 minút, pri znížení teploty nastavením termostatických hlavíc na nulu a úplne otvorenom okne,“ odporúča sa.
Zdôrazňujú sa aj také samozrejmosti ako je zhasnutie svetla pri odchode z kancelárie. Osvetlenie v spoločných priestoroch, akými sú napríklad chodby či toalety, sa má zasa využívať iba počas zdržiavania sa v nich. Do kancelárie sa má púšťať denné svetlo a tieniace žalúzie majú byť vytiahnuté nahor.
Dobré je tiež využívať funkciu spánku na počítači, pokiaľ s ním práve nerobíte a pri odchode domov úplne vypnúť monitory a iné zariadenia a zo siete odpájať aj nabíjačky.
7. Zavádzanie povinnej prácu z domu v určitom období
V prípade zamestnancov služobných úradov a ich podriadených organizácií, ktorým to charakter práce a technické vybavenie umožňujú, sa tiež hovorí o režime práce z domu počas určeného dňa v týždni. Deň by mal nadväzovať na dlhšie obdobia voľna, akým je víkend, aby sa zvýšila potenciálna úspora energie niekoľkodenným temperovaním. Zamestnancom síce čiastočne stúpne spotreba elektrickej energie, avšak dôjde k úspore ich nákladov na dopravu. Odporúča sa tiež z prostriedkov sociálneho fondu poskytovať kompenzácie na krytie energetických potrieb. Povinná práca z domu sa bude nariaďovať primárne od polovice októbra 2022 do polovice marca 2023 a v časoch letných horúčav. Pracovať z domu je vhodné počas dní medzi sviatkami a víkendmi, či v piatky a v pondelky.
8. Využitie existujúcich inštitútov právneho poriadku SR
Tvorcovia opatrení tiež poukázali na to, že dni sú v zime kratšie, napríklad začiatkom január vychádza slnko približne o 7:30 a zapadá o 16:00 hod. Pracovný čas zvyčajne začína až o 9:00 hod., čo znemožňuje plné využitie denného svetla a vytvára potrebu používať umelé svetlo poobede. Osobné úrady preto upravia začiatok a koniec pohyblivej pracovnej doby na 8:00 – 16:00 hod. tak, aby sa maximalizovalo využitie denného svetla počas pracovnej doby v zimnom období.
9. Okrem toho sa úradom odporúča začať realizovať opatrenia, ktoré naštartujú dlhodobé úspory. Ide primárne hydraulické vyregulovanie tepelnej sústavy, zaizolovanie tepelných rozvodov, osadenie termoregulačných hlavíc, výmena neefektívnych technológií osvetlenia za LED či vykonanie energetických auditov.
Šetrenie bude pod drobnohľadom
To, ako sa darí úradom šetriť, budú sledovať na mesačnej báze. Envirorezort ako koordinátor úlohy poverí správcov jednotlivých organizácií kapitol mesačným reportovaním dát o spotrebe v referenčnom období a o realizovaných opatreniach.
Pri schvaľovaní dofinancovania výdavkov na energie bude minister financií v súčinnosti s ministrom životného prostredia zohľadňovať dosiahnuté úspory energie. „Očakávame, že všetky ústredné orgány štátnej správy budú úlohu plnenia povinných úspor realizovať dôkladne. Vzhľadom na prudké rasty cien energií je totiž odôvodnené očakávať vyššie celkové výdavky aj napriek realizovaným úsporám,“ odkázali.
Dlhodobo vynakladá verejná správa na energie približne pol miliardy eur ročne. Očakáva sa, že v roku 2022 tieto výdavky vzrastú až o 87 % v porovnaní s minulým rokom a o 58 % oproti schválenému rozpočtu na rok 2022. Ku koncu júna minuli na energie kapitoly štátneho rozpočtu celkovo 111 miliónov eur, kým rozpočet na celý rok počítal s výdavkami v objeme 125 miliónov eur.
V rámci celého sektora verejnej správy možno týmto spôsobom dosiahnuť úsporu v objeme 148 – 191 mil. eur v roku 2023.
Opatrenia a ciele sa nevzťahujú na špeciálne priestory ako napríklad nemocnice, zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, školské zariadenia či zariadenia na výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.
