BRATISLAVA - Napriek pokračujúcej pandémii ochorenia COVID-19, energetickej kríze a konfliktu na Ukrajine by mal v budúcom roku rásť hrubý domáci produkt Slovenska o 0,6 % a v tomto roku o 1,9 %. Analytici však prezradili aj to, o koľko by sa výdavky domácnosti na energie mohli zvýšiť v budúcom roku. Z prognóz a scenárov doslova mrazí.
Vyplýva to zo septembrovej makroekonomickej prognózy, ktorú v utorok predstavil štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Inflácia by mala pre vysoký nárast cien energií v tomto roku dosiahnuť 12,4 % a v budúcom roku ešte zrýchli na 13,5 %.
Do prognózy zakomponovali plánované zásahy štátu
"Makroekonomická prognóza, daňová prognóza, ale aj najbližší vývoj vo verejných financiách na Slovensku bude rámcovaný a limitovaný energetickou krízou v Európe," povedal Klimek. Analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP) už do prognózy zakomponovali plánované zásahy štátu do cien energií pre obyvateľstvo, ktoré by mali zastropovať ich ceny. Pokiaľ by štát nezasiahol, ceny by sa zvýšili a o 400 percent a inflácia by mohla v budúcnosti vyskočiť až na 30 %. Negatívny vplyv vysokých cien energií na priemysel sa však už prejavuje a bude podľa Klimeka pokračovať aj v prvom polroku 2023.
Inými slovmi - podľa analytikov sa dá očakávať, že ceny energií budú v roku 2023 naďalej rásť. Ba čo viac, odborníci z rezortu financií však z aktuálnom makroekonomickom vývoji zverejnili aj odhady, o koľko by mohla zdražieť tá-ktorá energia. Napríklad, očakávajú, že elektrina može zdražieť o 40, plyn o 60 a teplo o 135 percent.
Rezort financií vo svojej prognóze zverejnil aj pesimistický scenár, ako sa budú ceny energií vyvíjať. Ten údajne počíta s nárastom ceny elektriny až o 75%. "Čo zodpovedá predpokladu, že domácnosti neznížia spotrebu elektriny. Nárast cien plynu o 160% vychádza z informácie o zmiešaní časti lacného plynu (s cenou cca 60 EUR/MWh) s plynom s cenou podľa súčasného rámca ÚRSO na rok 2023 (93 EUR/MWh). Výsledkom by bola recesia vyvolaná spotrebou domácností z dôvodu prudkého poklesu reálnych príjmov," vysvetlili analytici.
Najrizikovejšie profesie
Riaditeľ IFP Juraj Valachy priblížil, že v prvom polroku tohto roka podporila HDP domáca spotreba, keď obyvatelia využili rezervy vytvorené počas predchádzajúceho obdobia, no tento efekt postupne oslabuje. "Nožnice medzi príjmom domácností a výdajom domácností sa musia niekde spojiť a nemôžu byť otvorené natrvalo," upozornil Valachy. Ekonomiku však v budúcom roku zasiahnu aj problémy zahraničných partnerov, kde eurozónu podľa Valachyho čaká stagnácia.
Rast nominálnej mzdy vo verejnom sektore by mal v budúcom roku podľa prognózy prekročiť 10 % a podobný rast očakávajú analytici aj v súkromnej sfére. Rast reálnej mzdy by sa mal v priemere počas nasledujúcich rokov pohybovať okolo nuly. Zamestnanosť by podľa analytikov mala stagnovať. "Reálny výsledok tejto krízy bude, že najbližšie štyri roky bude reálna mzda stagnovať," povedal riaditeľ Inštittu finančnej politiky Juraj Valachy.
Vysoké ceny energií sa dotknú aj mnohých profesií."Budúci rok predpokladáme prepúšťanie v priemysle podľa energetickej náročnosti a pokles v službách v dôsledku poklesu spotreby," odhadujú analytici. Najrizikovejšie profesie sú podľa nich výroba a spracovanie kovov, výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov, výroba chemikálií, v ktorých sa zvýšia náklady od 50 do 75 percent. Dobre na tom nie je ani farmaceutický priemysel, papierenský priemysel, potravinový priemysel, či výroba kovových konštrukcií, kde je nárast od 25 do 40 percent. Pokles nezamestnanosti očakávajú až v roku 2024, kedy porastú exporty aj reálna spotreba.
V oblasti firemných daní zaznamenali analytici za rok 2021 rast výberu daní okolo 30 %. "Vidíme však, čo sa deje, a teda absolútne neočakávame podobné číslo v roku 2022," povedal Valachy. Zisky firiem podľa neho výrazne zníži rast cien energií. Efekt vyššieho výberu daní sa však v nasledujúcom období vynuluje nárastom valorizácie dôchodkov.
