Nedeľa, 4. december 2022. Meniny má Barbora, Barbara, zajtra Oto.

ROZHOVOR Lengvarský otvorene o problémoch zdravotníctva: Katastrofálny stav nám nehrozí! Je pripravený podať demisiu?

Galéria fotiek (5)
Zdroj: Topky.sk / Maarty

BRATISLAVA - Situácia v zdravotníctve je mimoriadne napätá. Kým doteraz vyše dvoch rokov komplikoval situáciu koronavírus, dnes je to riziko, že tisícky lekárov podajú výpovede. Rokovania o ich podmienkach neprebehli dlhé týždne a nik netuší, ako sa situácia vyvinie. Okrem toho je tu naďalej aj riziko ďalšej prípadnej vlny. Aj o týchto témach sme sa v rozhovore rozprávali s ministrom zdravotníctva Vladimírom LENGVARSKÝM.



V rozhovore sa dozviete:

  • či sme pripravení na prípadnú ďalšiu vlnu koronavírusu,
  • či sa máme obávať nejakých prekvapení z hľadiska opatrení,
  • či sa minister zdravotníctva neobáva paralýzy parlamentu a toho, že im po odchode ministrov za SaS nebudú prechádzať zákony,
  • ako ovplyvní energetická kríza fungovanie zdravotníctva a nemocníc,
  • aký je stav v prípade hrozby podania výpovedí 3500 lekárov,
  • kedy bude ďalšie rokovanie s lekárskymi odborármi
  • či plánuje podať demisiu v prípade, ak by situácia v zdravotníctve eskalovala odchodom lekárov

VIDEO Minister zdravotníctva Lengvarský: Aký vývoj ohľadom demisií lekárov očakáva? Údajne nám katastrofálny scenár nehrozí

Pán minister, opäť tu máme jeseň, ktorá bola posledné dva roky postrachom pre zúriacu pandémiu koronavírusu. Aká je aktuálna situácia?

-Z hľadiska situácie v nemocniciach je situácia stabilná, v poslednej dobe evidujeme len veľmi malý nárast na oddeleniach, hovorím rádovo o desiatkach pacientov. Ale, s tým sa rátalo, keďže začal školský rok, deti začali chodiť do školy a skončili sa dovolenky. Nie je to nič, čo by nás nepríjemne prekvapilo a situáciu zvládame. Aj vzhľadom k tomu, že na Slovensku máme dostatok vakcín, liekov, či zdravotníckych kapacít. Z toho dôvodu si nemyslím, že by nás na jeseň mal covid nejak vážnejšie ohrozovať.

Neočakávate teda, že by sme museli byť opäť zatvorení doma, prípadne by bol nariadení ďalší lockdown...

-Neočakávame. Všetko sa ale môže zmeniť, ak by nás koronavírus prekvapil nejakou nebezpečnou mutáciou, čo ale aktuálne nepredpokladáme.

Aká je imunita populácie z hľadiska koronavírusu? Niektorí sú zaočkovaní, iní prekonaní, ďalší kombinácia...

-Vzhľadom na stav v nemocniciach predpokladáme, že imunita populácie je na vysokej úrovni. Nasvedčovať tomu môže aj fakt, že prípadov u nás nie je tak veľa a pozitivita testov je aktuálne na úrovni zhruba 30 percent. Čiže, osobne si myslím, že populácia potrebnú imunitu má a už sme sa s koronavírusom naučili žiť.

V súčasnosti PCR testovanie mladších ročníkov musí indikovať lekár. Nie je aj toto dôvodom, prečo je pozitívnych tak málo?

-Aktuálne platí, že pacientov do 60 rokov indikuje lekár, nad tento vek sa dá objednať bez indikácie, teda potrebného odporúčania lekára. Treba si ale uvedomiť, že ak by aj prípadov bolo veľa, videli by sme to na stave v nemocniciach. A keďže ich počet je stabilný, je stabilná aj situácia. Dnes nie je našim cieľom testovať všetkých, v súčasnosti sú vírusy typickým prejavom chrípkovej sezóny. Pre nás je v súčasnosti dôležité najmä to odlíšiť koronavírus od iného ochorenia od rizikových skupín, aby sa nastavila potrebná liečba. Vírus v súčasnosti už nemá tak ťažký priebeh, ako posledné dva roky. V prípade, ak by počet pacientov v nemocniciach začal razantne stúpať, museli by sme pristúpiť k nejakým opatreniam, ale to je hudbou budúcnosti.

ROZHOVOR Lengvarský otvorene o
Galéria fotiek (5)
Zdroj: Topky.sk / Maarty

O aké opatrenia by išlo? Tradične by sa nariadilo nosenie rúšok, respirátorov a podobne?

-Áno, na úvod by to boli maximálne tieto, v prípade, ak by sa situácia začala zhoršovať, bolo by to možno aj obmedzenie počtu účastníkov na hromadných podujatiach, ale výrazné obmedzovanie činnosti, ktoré bolo pravidlom posledných dvoch rokov, neočakávam.

Čiže ľudia sa nemusia obávať nejakých prekvapení typu ďalších SNP či atómoviek ministra financií Igora Matoviča?

-(smiech) Ja si myslím, že už nie.

V súčasnosti sa vo veľkom začína propagovať nová vakcína proti omikronu. Záujemcovia sa už aktuálne môžu aj prihlasovať na termín očkovania. Plánujete sa ňou dať zaočkovať ísť tak príkladom?

-Samozrejme.

Máte už aj termín?

-Zatiaľ nie, ale predpokladám, že po zaregistrovaní a po ďalšom rozšírení kapacít budú termíny prideľované veľmi rýchlo. S očkovaním adaptovanými vakcínami sme začali len tento týždeň a považujem za správne, aby sa v prvom rade na očkovanie je registrovali starší a rizikoví pacienti a aby sa oni ako prví aj dostali k vakcíne.  

Je reálne, aby bol koronavírus už len problém typu sezónnej chrípky? Nebudú sa tieto dve ochorenia biť?

-Samozrejme to k tomu smeruje a firmy, ktoré sa zaoberajú vývojom vakcín, plánujú v najbližšom období, maximálne troch rokov, vyvinúť vakcínu, ktorá by bola kombináciou vakcíny proti chrípke a  koronavírusu. To znamená, že tak, ako by sa mali ľudia očkovať proti chrípke v tomto období, tak by spolu s touto vakcínou dostali vakcínu aj proti koronavírusu. Využiť by ju mali najmä starší občania, s poruchami imunity, ktorí sa chcú chrániť.

Ako by sa dali tieto dve ochorenia v budúcnosti rozlíšiť? Nehrozí, že by sa „bili“, keďže majú veľmi podobné príznaky?

-Koronavírus je štandardné chrípkové ochorenie. Aj keď máte tradičnú chrípku, neviete, ktorý variant to je. V súčasnosti pri vývoji chrípkových vakcín platí, že WHO sezónu pred očkovaním povie, ktoré sú tri najpravdepodobnejšie chrípkové varianty, ktoré budú dominantné. To bude platiť aj v prípade koronavírusu – WHO oznámi, ktorý variant bude pravdepodobne prevládať. Na základe toho sa namieša vakcína. Z toho dôvodu si myslím, že testovanie nebude potrebné, a to na najbližších niekoľko rokov.

Sme vôbec pripravení na prípadnú ďalšiu vlnu?

-Myslím si, že sme dostatočne poučení z predchádzajúcich vĺn. Ak by to bolo potrebné, tak nemocnice sú veľmi rýchlo schopné zmeniť systém starostlivosti tak, aby boli pripravené na pacientov. Ale, znovu opakujem, že nič také nepredpokladáme.

ROZHOVOR Lengvarský otvorene o
Galéria fotiek (5)
Zdroj: Topky.sk / Maarty

Poďme sa teraz pozrieť trochu do politiky. Začiatkom mesiaca podali ministri za SaS demisie. Koalícia tak už nemá potrebnú väčšinu. Neobávate sa toho, že Vám takto nebudú prechádzať dôležité zákony?

-Do istej miery je to komplikácia pre koaličné strany, pretože pri každom zákone bude treba rokovať s jednotlivými stranami a dohodnúť podporu. Toho, že by nám neprechádzali zákony, sa neobávam. Zdravotníctvo je z môjho pohľadu v prierezovom záujme všetkých politických strán, pretože zákony, ktoré predkladáme, sa týkajú všetkých občanov Slovenska a pri nich podporu vždy nájdeme.

Aká je dohoda s SaS?

-Rovnaká, ako s ostatnými stranami. Pokiaľ predkladám nejaký zákon, na ktorom nie je dohoda, budem im ho musieť v parlamente predstaviť. Ale to sa ešte nestalo, nakoľko na všetkých zákonoch, ktoré sú aktuálne v parlamente, dohoda ešte bola. Iné to je ale pri návrhu zvýšenia platov zdravotníkom, ktorý sme v stredu schválili na vláde. Ten sa má v parlamente riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Dnes (rozhovor sa konal vo štvrtok 22. septembra – pozn. Redakcie) ho pôjdem predstaviť do parlamentu a zistím, aká je situácia. Čo však mám predbežné informácie, tak to vyzerá tak, že nejaké veľké problémy by nás nemali prekvapiť.

Ako sa na celú záležitosť pozeráte a aká je nálada v koalícii po ich odchode?

-Treba si uvedomiť, že nie som členom žiadneho predsedníctva strany, či výkonných orgánov akejkoľvek strany, čiže týchto rokovaní sa nezúčastňujem. Situácia na vláde je pokojná a konštruktívna. Zákony, ktoré sme predkladali, doteraz prechádzali a naďalej prechádzajú. To sa nemení.

Hovorí sa aj o odvolávaní ministra financií. Myslíte, že je reálne, aby ho parlament odvolal?

-Túto otázku nebudem komentovať. To sa treba spýtať šéfov parlamentných strán.

Po vládnej a koronakríze tú máme aj ďalšiu krízu – energetickú. Školy sa už začali vyhrážať tým, že ak štát nič neurobí, budú prechádzať na dištančné vzdelávanie, pretože výdavky na energie nebudú vedieť pokryť. Nehrozí podobný scenár aj v zdravotníctve?

-Nemyslím si. Pokiaľ viem, tak štátne nemocnice istý nárast evidujú, ale ešte pred niekoľkými mesiacmi sme vyhlásili súťaž na dodávku energií. Pokiaľ mám správne informácie, tak nárast cien energií v nemocniciach bude vo výške 23 percent. Avšak, pri rokovaní o budúcoročnom rozpočte sa ráta s nárastom cien energií a chceme vytvoriť istú nárazníkovú zónu, ktorá by tento problém riešila. Dôležité bude aj to, ako sa k celej veci postaví Európska únia, no z hľadiska zdravotnej starostlivosti v každom prípade neočakávam žiadne obmedzenia. Šetriť sa môže na obslužných činnostiach technických budov alebo skladov, ale z môjho pohľadu nedôjde k šetreniu na prevádzke zdravotníckych pracovísk ako takých. O tom sa ani neuvažuje. 

Ako chcete nemocniciam a ambulantnému sektoru v tejto veci pomôcť, mimo vecí, ktoré sa ešte budú schvaľovať?

-Všetko bude otázka vyjednávania k rozpočtu na budúci rok. Myslím si, že na ministerstve financií po viacerých kolách rokovaní s našimi analytikmi a Útvaru hodnoty za peniaze došlo k nejakým záverom. Je jasné, že ak budeme v tejto veci pomáhať ústavnej starostlivosti, tak nejakým spôsobom budeme musieť kompenzovať aj ambulantný sektor. Ten je totiž dlhodobo podhodnotený a vnímam ho ako veľmi dôležitý, pretože je tzv. prvou nárazníkovou zónou, kam chodia všetci pacienti. Zhodli sme sa, že v prípade ambulancií pre dospelých, deti a dorast či špecializovaných pracovísk k tomu nárastu bude musieť dôjsť, a to tak, aby sa platmi vedeli priblížiť zdravotníkom v ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda v nemocniciach. Rovnako budeme musieť kompenzovať aj zvyšujúce sa ceny energií...

...nemôžu niektoré ambulancie zatvoriť pre vysoké výdavky?

-Určite nie. Sme s nimi v kontakte, zmluvy majú pozatvárané, až na niektoré výnimky. Ak by bol nárast vyšší, budeme musieť zmluvy navýšiť tak, aby tam tá kompenzácia bola dostatočná. Avšak, všetky zúčastnené strany sú s touto vecou oboznámené a odsúhlasili to.  

ROZHOVOR Lengvarský otvorene o
Galéria fotiek (5)
Zdroj: Topky.sk / Maarty

Minister financií Igor Matovič mal dlhé obdobie konflikt s Richardom Sulíkom, čo napokon vyústilo až do toho, že jeho strana odišla z vlády. Okrem Richarda Sulíka ste však konflikt s ministrom financií Matovičom mali aj vy (resp. on mal s Vami). Verejne sa vyjadroval, že s Vašou prácou nie je spokojný a hľadá za vás náhradu. Následne sa však odvolával na to, že problém s Vami malo konzervatívne krídlo. Z čoho táto nespokojnosť pramení?

-To nie je otázka na mňa, treba sa to spýtať jeho. Viem iba to, čo bolo v médiách.

Aká je aktuálna vzťah medzi Vami a Matovičom? Viackrát ste spolu stáli na tlačovej konferencii, kde ste predstavovali plány navyšovania miezd zdravotníkov. Mnohí by si tak mohli myslieť, že búrka prehrmela a všetko je v poriadku... je to tak?

-Toho času úplne štandardný, často sme v kontakte, vo veľa veciach sme aj našli zhodu.

Aká je aktuálna situácia v zdravotníctve?

-Dobrá nie je, to vieme všetci. Za 15 rokov nečinnosti predchádzajúcich vlád sa nedá všetko vyriešiť naraz počas jedného volebného obdobia. Vnímam podporu z ministerstva financií, aj od premiéra, že zdravotníctvo je prioritou, reagujeme na požiadavky odborárov aj odborných komôr. Bude to istý čas trvať, ale veľa vecí sa už podarilo naštartovať a bude potrebné to dotiahnuť do úspešného konca, aby sa úroveň zdravotníctva zlepšila.

Koľko personálu chýba v ktorá profesia je na tom najhoršie? Stále platí, že sú to zdravotné sestry?

-Áno, sestry sú na tom najhoršie.

Koľko ich chýba?

-Podľa mojich informácií zo štátnych nemocníc to je okolo 3000 sestier.

A lekári?

-Tých chýba asi tisíc.

Ako chcete tomuto trendu zabrániť? Nepomohlo by zmeniť systém vzdelávania, ktorý je označovaný za komplikovaný?

-Náš systém je tak komplikovaný, ako to vyžaduje smernica európskej komisie. Máme štandardné štúdium na lekárskych fakultách a minimálne štandardy, ktoré sú nastavené európskou komisiou, v niektorých prípadoch sme na úrovni minima, niektoré odbory sa študujú dlhšie. Asi by sa nikomu nepáčilo, ak by sme mali rýchlokvasených lekárov, napríklad ak by chirurgovia vyštudovali svoj odbor za rok. Treba sa ale pozrieť na reálnu situáciu – u nás je chirurg chirurgom za päť rokov, v Česku za šesť, neurológ za päť a vo Francúzsku za osem. Ministerstvo zdravotníctva neurčuje štandardy, ale odborníci, odborné spoločnosti. My len počúvame slová odborníkov a kontrolujeme návrhy z hľadiska smerníc EÚ. Áno, je pravda, že niektoré veci sa dajú zmeniť, napríklad výnos o minimálnych štandardoch sme za posledné tri roky menili trikrát, predtým sa desať rokov nemenili. Občania sú veľmi citliví na to, aby ich ošetrovali praví odborníci. A to nemôžeme podceniť.

ROZHOVOR Lengvarský otvorene o
Galéria fotiek (5)
Zdroj: Topky.sk / Maarty

Nerozmýšľate aj nad možnosťou dovoliť sestrám vykonávať prácu sestry aj po doštudovaní SOŠ, ako to bolo v minulosti?

-Už sa to deje. Preto vzniklo povolanie praktická sestra – asistent, ktorej plánujeme zvýšiť kompetencie, ale aj mzdu. Zvýšiť kompetencie chceme aj sestrám, ktoré majú vyštudovanú vysokú školu. Čiže, áno, plánujeme to, ale už sa to aj deje. 

Neohrozuje aktuálny stav operácie? Údajne sa totiž zatvárajú oddelenia, ktoré nemajú dostatok personálu a aj na banálne operácie sa čaká týždne či mesiace...

-Oddelenia sa zatvárajú 20 rokov, to je fakt. A to vzhľadom k tomu, že vývoj v pracovnej oblasti je taký, aký je. Ale, na druhú stranu, slovenský, ale aj svetový trend je už postavený inak. Pacienti už neležia dlhé dni či týždne v nemocniciach, systém by mal fungovať tak, že pacient strávi v nemocnici len najnutnejší čas a potom by sa o neho mali starať iné zdravotnícke oddelenia, napríklad rehabilitácie, doliečovanie a podobne. Pobyt pacienta v nemocnici je totiž pomerne drahá záležitosť. Čakacie doby sú, ale sú podstatne nižšie, ako v iných krajinách. Na druhej strane, prsty v tom má aj covid, ktorý veľa zákrokov odkladal a nedá sa to dobehnúť v priebehu niekoľkých mesiacov. Zdravotná starostlivosť sa dobieha a podľa môjho názoru veľmi rýchlo. Pri niektorých výkonoch čakacie lehoty vymizli, ako napríklad v kardiológii a kardiochirurgii. Je tu čo zlepšovať, ale nemyslím si, že situácia by bola úplne katastrofická.

Na záver možno otázka týkajúca sa káuz, ktoré sa vo veľkom riešili na Slovensku – ide o operácie, kedy sa pacientom operovala zlá časť tela – išlo o nesprávne koleno v Nitre a nepsrávne oko v Ružinove. Ako zabrániť tomu, aby sa takéto situácie diali?

-Aj toto je téma, ktorú som preberal s kolegami v nemocniciach. Nás mrzí, že k tak tragickým situáciám došlo a nie raz.V každom povolaní sa niekedy stane chyba a ak sa stane v zdravotníctve, je to častokrát nezvratné, pričom pacient na to častokrát doplatí vlastným zdravím, v horšom prípade životom. O to je práca zdravotníckeho personálu ťažšia. Zmeniť by to mohli lepšie kontroly, lepšie manažovanie procesov, častejšie kontroly a nastavenie systému tak, aby sa čo najviac zabránilo možnosti nejakej chyby.

Nemohlo byť dôvodom aj to, že lekári sú častokrát unavení z toho, že musia brať veľké množstvo nadčasov, pretože ich je málo?

-Nejde len o lekárov. Pacient, kým príde na sálu, prejde niekoľkými stupňami kontroly od príjem až po prípravu na sále. To, že sú vyčerpaní, je fakt a prípadná možnosť, išlo ale o ojedinelé prípady, ktoré sa stali a je nám to ľúto a verím, že sa už dlhšiu dobu nestanú.

ROZHOVOR Lengvarský otvorene o problémoch zdravotníctva: Katastrofálny stav nám nehrozí! Je pripravený podať demisiu?

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články