BRATISLAVA - Mohutný Dunaj odnáša historické tajomstvá, ktoré spočívajú na jeho hlbokom a studenom dne do zabudnutia. Na jedno z nich už aj legendy dávno zabudli. Pre Slovensko mal kedysi Dunaj podobný význam ako Kremnica alebo Banská Štiavnica. Bol rajom zlatokopov.
Málokto vie, že v Dunaji sa kedysi vo veľkom ryžovalo zlato. Práve od „zlatého remesla“ sa odvíja aj názov obce Zlatná na Ostrove v okrese Komárno. Legenda hovorí, že kedysi dávno sa mali istí mládenci po rozvodnenom Dunaji plaviť za svojimi dievčatami na člnoch a jednému z nich silný vietor odvial z hlavy klobúk, na ktorom mal červenú ružu, dar od vyvolenej. Mládenec bol z nešťastnej náhody taký skormútený, že sa vydal odviatu ružu hľadať na brehoch rieky.
Legendárna slovenská rieka, ako ju už nikto neuvidí: Najkrajšie historické FOTO Dunaja
Po troch dňoch hľadania mládenec ružu našiel, no nebola už červená, ale zlatavá, píše Ivan Szabó v knihe Prešporsko-bratislavské historky. Na ružu sa nalepil zlatý prášok z Dunaja. Po tejto udalosti dostala blízka usadlosť názov „Zlatná“. Podľa pamätníkov sa v minulosti Žitnému ostrovu hovorilo Zlatý kút či Zlatá záhrada. Ryžovanie zlata bolo po poľovníctve a rybárstve dokonca tretím najrozšírenejším povolaním v povodí Dunaja.
Miliardový projekt na ťažbu zlata
V roku 1749 vydala Mária Terézia ryžovací patent pre Uhorsko, na základe ktorého mali ryžovači svoje úlovky nahlasovať. Tí sa však veľakrát získané množstvo zlata snažili zatajiť, a tak dodnes nevieme, koľko zlata Dunajom pretekalo. Štatistiky však hovoria, že v rokoch 1878 až 1890 to boli priemerne štyri vylovené kilogramy zlata ročne.
Naposledy sa o ťažbe dunajského zlata zmienili Národné listy v roku 1935. Noviny oznamovali, že v sa roku 1936 začne v obci Kližská Nemá ťažba zlata: „Vlani prenajalo Ministerstvo verejných prác spoločnosti Aurea na Žitnom ostrove tridsať štvorcových kilometrov. Územie je bohato zlatonosné, má hodnotu najmenej tri miliardy korún. Náplavy zlatonosného štrku a piesku siahajú do hĺbky 20-40 metrov. V prvom roku spoločnosť spracuje milión kubíkov zlatonosného štrku. Denná ťažba bude činiť kilogram zlata... Ťažba zlata môže znamenať prácu pre ďalšie generácie na mnoho rokov.“
Hoci sa ťažba zlata na Dunaji skutočne začala, plány zlatokopov prekazila druhá svetová vojna a ťažbu museli prerušiť. Obrovský projekt na ťažbu zlatu sa po skončení vojny už neobnovil, a tak dodnes ostáva „bájne“ zlato hlboko hlboko na dne ľudskej pamäti.
