Paleontológ o tajomstvách neandertálcov na Slovensku: Vyhynúť mohli aj kvôli vlkom! | Topky.sk

Piatok, 20. september 2019. Meniny má Ľuboslav, Ľuboslava, zajtra Matúš.

Paleontológ o tajomstvách neandertálcov na Slovensku: Vyhynúť mohli aj kvôli vlkom!

Paleontológ Tomáš Čeklovský
Paleontológ Tomáš Čeklovský
Zdroj: Tomáš Čeklovský
26.02.2015 08:45

BRATISLAVA – Územie Slovenska bolo osídlené už v praveku, keď krajinou prechádzali viaceré skupiny neandertálcov. Naša hornatá domovina sa vtedy hemžila nosorožcami a mamutmi, ale aj divými zvermi, ktorých sa praľudia báli. Možno práve v tom tkvie zánik neandertálcov, uvažuje Tomáš Čeklovský, ktorý si myslí, že nemuseli vyhynúť len v dôsledku zmeny klímy.


„Územie Hornej Nitry je z hľadiska paleontológie veľmi zaujímavé,“ hovorí Tomáš Čeklovský z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý na tomto území v rámci svojej dizertačnej práce skúmal bohatú archeologickú lokalitu v Prepoštskej jaskyni pri Bojniciach. „Na konci doby ľadovej sa totiž v jaskyni usadili neandertálci a v jej okolí lovili napríklad nosorožce, kone, ale aj mamuta,“ pokračuje paleontológ. „Podobných nálezísk zo stredného paleolitu je na Slovensku asi 30,“ dopĺňa s tým, že „medzi najznámejšie lokality patrí Šaľa, kde našli priamo čelovú kosť neandertálca a Gánovce so svetoznámym odliatkom mozgovne tohto nášho prapredka“.

Lokality, v ktorých sa na Slovensku neandertálci zdržiavali
Paleontológ o tajomstvách neandertálcov
Zdroj: Tomáš Čeklovský

Z kostí vydlabali aj špik

„Neandertálci už dokázali vyrábať umelecké predmety a nástroje ako oštepy, ale luk a šíp ešte nepoznali,“ vysvetľuje paleontológ, ktorý skúmal ich kosti. „Pozostatky, ktoré sa mi dostali do rúk, boli zozbierané archeológmi už v minulom storočí, ale zaujímali ich len nástroje a kosti neskúmali. Tie sú uložené v depozitároch v múzeí,“ priznáva Čeklovský.

„Na kostiach, ktoré sa našli na Hornej Nitre, bolo množstvo stôp po činnosti predátorov, hlavne po hyenách, ktoré kosti obhrýzali,“ opisuje paleontológ. „Ale aj samotní neandertálci obľubovali špik z kostí zvierat, no záhadou pre mňa je, či sem priniesli kosti hyeny a až potom človek z kostí špik vydlabal alebo naopak. Neverím však, že by po hyene ešte niečo zostalo,“ myslí si.

Stravovanie neandertálcov bolo založené najmä na mäsitej potrave a ich výhodou bolo, že už poznali oheň. Keď niečo ulovili, snažili sa zrejme čo najviac nasýtiť a vytvoriť si tukové zásoby, domnieva sa Tomáš Čeklovský, ktorý v skúmanej jaskyni narazil na maličkú miestnosť, kde bolo odložených množstvo kostí zvierat a pracovných nástrojov. „Pravdepodobne im slúžila ako nejaká komora, ale potravu by do nej len ťažko mohli odkladať.“

Zastúpenie nájdených fosílií v Prepoštskej jaskyni
Paleontológ o tajomstvách neandertálcov
Zdroj: Tomáš Čeklovský

Trápili ich kazy a paradontóza

Veľkým paradoxom je, že napriek tomu, že neandertálci sladkosti nepoznali, mali veľmi pokazené a opotrebované zuby. Vidno to na nájdených pozostatkoch. „Ich najväčším problémom boli najmä choroby súvisiace so zubami a ďasnami. Veľmi často ich trápili aj kazy a paradontóza,“ smeje sa paleontológ a dodáva, že mali rovnaký počet zubov, ako my. Priemerne sa však dožívali len okolo 40 rokov a pohlavne zrelí boli už ako 11-roční. Čiže „počas života stihli vychovať niekoľko generácií.“

Ako ďalej hovorí slovenský výskumník, neandertálci žili pred 120-tisíc až 40-tisíc rokmi. Potom nastal zlom. Končila sa doba ľadová a naše územie začal osídľovať aj moderný človek. „Nenašlo sa však nič, čo by na Slovensku dokazovalo, že sa vyskytovali súčasne na jednej lokalite. Ale vo svete áno. Hlavne v oblasti Blízkeho východu ako je Izrael či Gruzínsko.“ Ďalšou spornou otázkou je, či sa stretávali a ako, či spolu súperili a či sa mohli páriť. Ten posledný problém má však háčik.

Spoločný potomok moderného človeka a neandertálca

„Mnohí vedci tvrdia, že s neandertálcami nás spája malé percento genetickej informácie, ale sú aj takí, ktorí tvrdia, že to tak nie je,“ argumentuje paleontológ, ktorý je voči tejto hypotéze skeptický. Je možné, že splodili spoločného potomka, ale bol neplodný. Podobne, ako keď sa spári kôň so somárom a vznikne mulica. Bola to možno slepá vetva.

„Osobitne ma však fascinuje vzťah človeka a domestikovaného vlka, respektíve psa. Na mnou skúmanej lokalite sa našli pozostatky po vlkoch a vedú sa diskusie o ich vzájomnom súžití. Napadlo mi, prečo neandertálci vyhynuli a my sme prežili. Mohlo to byť aj preto, lebo sme spolupracovali s vlkom. My sme mu dávali potravu a on nás chránil. Aj to je jedna z teórií. Zvieratá brali ako súpera, nie ako pomocníka,“ dodal na záver Tomáš Čeklovský k výskumu neandertálcom, ktorých vymretie ešte nie je definitívne objasnené. 

Jaskyňa pri Bojniciach, ktorú skúma Tomáš Čeklovský
Paleontológ o tajomstvách neandertálcov
Zdroj: Tomáš Čeklovský


Galéria

Paleontológ Tomáš Čeklovský Lokality, v ktorých sa Zastúpenie nájdených fosílií v Jaskyňa pri Bojniciach, ktorú

Nástroje k článku



ZDROJ: zh
FOTO: Tomáš Čeklovský

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články