BRATISLAVA – Nežná revolúcia nebola podľa historika Františka Neupauera taká jednoduchá, ako to vyjadruje zaužívaný názov. „Aj keď slovné spojenie nežná revolúcia v sebe nesie akúsi milú predstavu o udalostiach zo 17. novembra 1989, ktoré nám prinavrátili slobodu, nebolo to až také samozrejme a jednoduché,“ povedal Neupauer.
Študenti na Slovensku, a hlavne ich rodičia, tŕpli podľa neho pri informáciách v televíznom spravodajstve, ktoré opisovali manifestačné udalosti zo 16. novembra v Bratislave. „Očakávali perzekúcie, vyhodenie zo škôl. Málokto dúfal, že režim vyžadujúci poslušnosť, vytvárajúci atmosféru strachu a podozrievania, môže v priebehu pár dní padnúť,“ povedal historik.
Neupauer pripomína aj správanie politických špičiek. „Aj keď pri odovzdávaní moci sa čelní predstavitelia štátostrany tvárili priateľsky, v novembri to tak nebolo. Gustáv Husák podľa Michaila Gorbačova spoločne s rumunským prezidentom dokonca žiadali ZSSR o mocenskú intervenciu. Nehistoricky by sa dalo povedať, že ak by ZSSR zasiahol, možno ešte i dnes žijeme pod jeho kuratelou,“ upozornil Neupauer.
Tento rok by sa mali podľa Neupauera oslavy nežnej revolúcie niesť aj v duchu výročia Charty 77, ktorá mala veľký význam nielen pre Československo, ale sa stala a je inšpiráciou aj pre iné krajiny - Kubu, Bielorusko, Čínu. „Charta 77 otvorila cestu deklaratívnym požiadavkám, pod ktoré sa občania neslobodnej krajiny podpisovali vlastným menom. Bol to prvý znak nebojácnosti dotýkajúci sa Slovenska cez podpisové akcie za náboženskú slobodu," konštatoval .
V sobotu, 17. novembra, si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu. Od roku 2001 je tento deň štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Viaže sa k spomienke na študentskú demonštráciu v Prahe roku 1989 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, ktorá predznamenala začiatok nežnej revolúcie. Študenti vtedy vyšli do ulíc s protikomunistickými heslami a po tvrdom zásahu bezpečnostných zložiek sa na ich obranu postavili umelci a široká verejnosť.
Aj keď 17. november zostane navždy „dňom“ pádu totality v Československu, Neupauerovi sa však zdá priliehavejšie hovoriť o novembri 1989. „Už 16. novembra vyšli v Bratislave do ulíc študenti. Až 25. novembra boli prepustení poslední politickí väzni (bratislavská päťka). Mohli by sme pokračovať ďalej vo vykresľovaní udalostí hovoriacich o tom, ako sa komunistická strana nechcela vzdať hlavnej úlohy vlády v Československu i o odvahe jednotlivcov počas demonštrácií, manifestácií, štrajkov ako aj o tých, ktorí sa postavili do čela tohto zápasu a otvorili cestu pluralizmu v politickom živote založením Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra, konštatoval historik.
