Michal Muránsky je iba pár dní na slobode. Zatiaľ sa teší z rodiny a stretáva sa so svojimi priateľmi.
ČIERNY BALOG - Za vraždu otca († 45) ho odsúdili na 9 rokov väzenia. Po šiestich rokoch v base mu však svitla nádej na lepší život. Prezident Ivan Gašparovič mu udelil milosť. Michal Muránsky (27) z Čierneho Balogu sa aj vďaka záruke celej dediny, ktorá sa zaňho postavila, pred pár dňami vrátil domov...
„Čo teraz budem robiť, ešte
neviem,“ hovorí. Zatiaľ si
užíva slobodu, rodinu a priateľov.
„Nechcem, aby ma ľudia ľutovali,
za svojou minulosťou som už
urobil hrubú čiaru,“ tvrdí. Vyučený
stolár sa vo väzení učil po nemecky,
a tak možno vycestuje za
prácou do zahraničia.
Podľa susedov bol jeho otec Peter dobrý chlap, ale len v spoločnosti cudzích. Pri svojej rodine sa pod vplyvom alkoholu menil na despotu a tyrana. Bol to vraj ťažký alkoholik, ktorý niekoľko rokov svoju rodinu terorizoval. „Michal musel spávať na uhlí, schovávať sa pred otcom a často pred ním aj utekal. Deň pred smrťou vraj na syna zaútočil nožom. Obeťou bola rodina a nie otec,“ povedala jedna z obyvateliek Čierneho Balogu. Všetko sa udialo začiatkom decembra 2000, keď sa Michal vrátil po modlitebnú knižku domov. Otec, opäť opitý, na neho zaútočil sekerou. On mu ju vytrhol a niekoľkokrát ho ňou udrel do hlavy. Spôsobil mu tak smrteľné zranenia. Telo nechal v obývačke na gauči ešte dva dni, a potom ho zakopal pod oknom na dvore. Cez Vianoce sedela rodina okolo stola a iba kúsok od nich ležalo zakopané telo ich otca, o ktorom vedeli.
„Napriek tomu to boli vtedy pre mňa najkrajšie Vianoce. Viem, že som spravil niečo zlé a cítim za to zodpovednosť. Bránil som sa a konal v skrate,“ vysvetlil svoj čin Michal, ktorý mal aj počas pobytu vo väzení vždy doma na stole pripravený svoj tanier. Až 19. januára sa Michal išiel priznať na políciu k tomu, čo urobil. Hneď po odhalení hrozného činu sa za neho postavila starostka obce Tatiana Štulrajterová, dedinčania i správca farnosti Peter Tkáč, ktorý za neho podpísal spoločenskú záruku. „Myslím si, že aj ročný trest by splnil u Michala svoj účel. Poznám ho dlhé roky, lebo u nás aj miništroval. Je to citlivý, tichý a dobrý chlapec,“ povedal farár.
Michal je doma iba niekoľko dní a tak stále nevie, ako so svojou slobodou naložiť. „Som rád, že som vonku, ale neviem, čo bude ďalej. Motám sa okolo domu, natieram plot, vozím sa na bicykli a vodím synovcov zo škôlky. Samozrejme, že sa stretávam aj s ľuďmi, ktorých som predtým poznal a aj do večera sa rozprávame pred domom. Na slobode som iba krátko a neviem, čo mi prinesie budúcnosť. Zatiaľ si chcem užívať svoju rodinu, za ktorou mi bolo vo väzení veľmi smutno. Veď ma mohli navštevovať iba raz do mesiaca,“ dodáva Michal.
Podľa susedov bol jeho otec Peter dobrý chlap, ale len v spoločnosti cudzích. Pri svojej rodine sa pod vplyvom alkoholu menil na despotu a tyrana. Bol to vraj ťažký alkoholik, ktorý niekoľko rokov svoju rodinu terorizoval. „Michal musel spávať na uhlí, schovávať sa pred otcom a často pred ním aj utekal. Deň pred smrťou vraj na syna zaútočil nožom. Obeťou bola rodina a nie otec,“ povedala jedna z obyvateliek Čierneho Balogu. Všetko sa udialo začiatkom decembra 2000, keď sa Michal vrátil po modlitebnú knižku domov. Otec, opäť opitý, na neho zaútočil sekerou. On mu ju vytrhol a niekoľkokrát ho ňou udrel do hlavy. Spôsobil mu tak smrteľné zranenia. Telo nechal v obývačke na gauči ešte dva dni, a potom ho zakopal pod oknom na dvore. Cez Vianoce sedela rodina okolo stola a iba kúsok od nich ležalo zakopané telo ich otca, o ktorom vedeli.
„Napriek tomu to boli vtedy pre mňa najkrajšie Vianoce. Viem, že som spravil niečo zlé a cítim za to zodpovednosť. Bránil som sa a konal v skrate,“ vysvetlil svoj čin Michal, ktorý mal aj počas pobytu vo väzení vždy doma na stole pripravený svoj tanier. Až 19. januára sa Michal išiel priznať na políciu k tomu, čo urobil. Hneď po odhalení hrozného činu sa za neho postavila starostka obce Tatiana Štulrajterová, dedinčania i správca farnosti Peter Tkáč, ktorý za neho podpísal spoločenskú záruku. „Myslím si, že aj ročný trest by splnil u Michala svoj účel. Poznám ho dlhé roky, lebo u nás aj miništroval. Je to citlivý, tichý a dobrý chlapec,“ povedal farár.
Michal je doma iba niekoľko dní a tak stále nevie, ako so svojou slobodou naložiť. „Som rád, že som vonku, ale neviem, čo bude ďalej. Motám sa okolo domu, natieram plot, vozím sa na bicykli a vodím synovcov zo škôlky. Samozrejme, že sa stretávam aj s ľuďmi, ktorých som predtým poznal a aj do večera sa rozprávame pred domom. Na slobode som iba krátko a neviem, čo mi prinesie budúcnosť. Zatiaľ si chcem užívať svoju rodinu, za ktorou mi bolo vo väzení veľmi smutno. Veď ma mohli navštevovať iba raz do mesiaca,“ dodáva Michal.
