NEW YORK – Mnohí ľudia si vyčítajú chvíle, keď sa im nechce pracovať alebo jednoducho potrebujú vypnúť. Podľa psychológa však nemusí ísť o lenivosť. V niektorých prípadoch je oddych prejavom rozumného hospodárenia s energiou a môže viesť k vyššej produktivite aj lepším rozhodnutiam.
V spoločnosti, ktorá oslavuje neustálu produktivitu, sa oddych často považuje za znak slabosti alebo lenivosti. Psychológ Gary Small však upozorňuje, že takýto pohľad je skreslený. Tvrdí, že naše telo aj mozog sú nastavené tak, aby s energiou narábali efektívne, a preto je prirodzené, že si niekedy vyberieme jednoduchšiu cestu namiesto zbytočne náročnej.
Podľa odborníka existuje rozdiel medzi skutočnou lenivosťou a vedomým šetrením energie. Ak človek odkladá úlohy preto, že je vyčerpaný alebo potrebuje načerpať nové sily, nejde o zlyhanie, ale o prirodzenú reakciu organizmu. Mozog sa totiž neustále snaží hospodáriť s dostupnými zdrojmi čo najefektívnejšie.
Small upozorňuje, že pocit viny za oddych môže byť kontraproduktívny. Ľudia sa často nútia do výkonu aj vtedy, keď sú fyzicky či psychicky vyčerpaní. Výsledkom býva nižšia koncentrácia, viac chýb a dlhodobo aj vyššie riziko vyhorenia.
Namiesto toho odporúča vnímať prestávky ako investíciu. Krátky oddych, prechádzka alebo chvíľa bez pracovných povinností môžu zlepšiť sústredenie a pomôcť mozgu spracovať informácie. Práve počas oddychu sa často rodia nové nápady a kreatívne riešenia problémov.
Psychológ zároveň zdôrazňuje, že dôležité je počúvať vlastné telo. Ak človek pravidelne pociťuje extrémnu únavu, nemusí ísť len o potrebu oddychu. Za vyčerpaním sa môžu skrývať aj zdravotné problémy, chronický stres alebo nedostatok kvalitného spánku, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť.
Podľa odborníka preto netreba automaticky označovať seba ani ostatných za lenivých. Niekedy je totiž najrozumnejším rozhodnutím na chvíľu spomaliť, načerpať energiu a až potom sa pustiť do ďalších úloh. Práve takýto prístup môže byť z dlhodobého hľadiska produktívnejší než neustály tlak na výkon.
