LONDÝN - Stopy na kostre nájdenej na rímskom cintoríne v Yorku poskytli prvý archeologický dôkaz o epickom boji medzi gladiátorom a šelmou. Archeológovia totiž objavili na bedrovej kosti mladého bojovníka ranu po uhryznutí spôsobenú levom.
Hoci spájame predstavu rímskeho gladiátora bojujúceho s levom skôr so slávnou filmovou snímkou, realita bola v skutočnosti naozaj veľmi krutá. Dôkazom je kostra stará zhruba 1800 rokov, ktorá bola nájdená v Yorku, informujú odborníci v štúdii publikovanej v časopise Plos One. Išlo o muža vo veku od 26 do 35 rokov so silnou postavou a niekoľkými vyliečenými zraneniami. Pozornosť archeológov upútala najmä rana po uhryznutí, ktorú našli na jeho bedrovej kosti.
„Známky po uhryznutí pravdepodobne spôsobil lev, čo potvrdzuje, že pozostatky pochované na pohrebisku patrili skôr gladiátorom ako vojakom alebo otrokom, ako sa pôvodne predpokladalo. Predstavujú prvé osteologické potvrdenie interakcie človeka s veľkými šelmami v bojovom alebo zábavnom prostredí v rímskom svete,“ vysvetlila Malin Holstová z Univerzity v Yorku, informuje denník Daily Mail. Žiaľ, zdá sa, že rana sa mladému mužovi nikdy nezahojila a podľa odborníkov bola pravdepodobne príčinou jeho smrti.
Kostru vykopali v roku 2010 na jednom z najzachovalejších gladiátorských cintorínov na svete, Driffield Terrace. Práve tam vedci skúmali pozostatky 82 dobre stavaných mladých mužov. Podľa zubnej skloviny dokázali vedci definovať širokú škálu rímskych provincií z celého sveta, z ktorých kostry pochádzali. Spomínaný gladiátor bol pochovaný v hrobe s ďalšími dvoma mužmi a boli prekrytý konskými kosťami. Zdá sa, že za života mal určité problémy s chrbticou, ktoré mohli byť spôsobené preťažením chrbta, zápalom pľúc a stehna, ako aj podvýživou v detstve. Aby odborníci presne pochopili, aké zviera spôsobilo smrteľné uhryznutie, porovnali nález so vzorkami zo zoologickej záhrady. Týmto spôsobom potvrdili zhodu s levom.
Aj keď sa uhryznutie ukázalo ako smrteľné, predpokladá sa, že jedinec bol po smrti dekapitovaný, čo bol zrejme v rímskom období pre niektorých rituál. V Yorku sa pravdepodobne až do 4. storočia n. l. konali podujatia v gladiátorských arénach možno aj preto, že v tam pôsobilo mnoho vysokých generálov a politikov. Patril k nim aj Konštantín, ktorý sa v roku 306 n. l. vymenoval za cisára. Prítomnosť významných rímskych vodcov v tomto meste súvisela s tým, že vyžadovali bohatý spoločenský život. Preto nie je prekvapením, že sa tu nachádzajú dôkazy o gladiátorských podujatiach a s tým súvisiace rozsiahle pohrebisko. Je však zaujímavé, že sa na týchto miestach potvrdila prítomnosť zvierat veľkých ako lev a nielen prítomnosť diviakov a jeleňov. Majitelia gladiátorov nechceli, aby zomreli, pretože to boli drahí „športovci“, nie príliš odlišní od dnešných futbalistov.
Generálny riaditeľ York Archaeology, David Jennings, povedal: „Tento najnovší výskum nám poskytuje pozoruhodný pohľad na život a smrť tohto konkrétneho človeka a dopĺňa predchádzajúci aj prebiehajúci výskum genómu o pôvode niektorých mužov pochovaných na tomto konkrétnom rímskom cintoríne. Možno sa nikdy nedozvieme, čo priviedlo tohto muža do arény, kde, ako sa domnievame, mohol bojovať pre zábavu ostatných. Je však pozoruhodné, že prvý osteo-archeologický dôkaz o tomto druhu gladiátorských zápasov sa našiel tak ďaleko od rímskeho Kolosea, ktoré je môžeme prirovnať k súčasnému štadiónu Wembley.“
