MADRID - V nedávno zverejnenej štúdii vedci odhalili nové fascinujúce poznatky o reakcii mozgu na extrémne vyčerpanie. Z výsledkov ich výskumu vyplýva, že tento orgán je doslova schopný „nakŕmiť" sa z vlastných zdrojov, aby si zachoval svoju funkčnosť aj v najnáročnejších okamihoch.
Keď je ľudský mozog hladný po energii, dokáže „konzumovať“ vlastné tukové tkanivo a využíva ho ako palivo. K takémuto poznatku sa dopracovali španielski vedci na základe pozorovania mozgov maratónskych bežcov. Poukázali tak na úplne nový typ neuroplasticity, ktorý pomáha udržať ľudský mozog funkčný počas dlhej a vyčerpávajúcej udalosti. Snímky tohto orgánu účastníkov štúdie publikovanej v časopise Nature Metabolism naznačili, že počas maratónu, keď v mozgu klesla hladina glukózy na nebezpečne nízku úroveň, začali niektoré neuróny „požierať“ myelín, čiže tukovú zložku nachádzajúcu sa okolo nervových vlákien v mozgu. Tento lipoproteín je známy tým, že pomáha neurónom posielať efektívnejšie signály. Táto ochranná vrstva však nie je len jednoduchý statický izolátor, ako kedysi predpokladali vedci.
Podľa nových štúdií môžu neuróny opätovne využiť tukové zložky a meniť ich kvantitu tak, aby sa prispôsobili zmenám v prostredí. Niektoré mozgové bunky dokonca dokážu recyklovať myelín ako palivo, ale to iba v prípade, ak je to úplne nevyhnutné. Pri MRI skenovaní mozgov desiatich bežcov (8 mužov a 2 ženy) pred a po 42-kilometrovom behu, autori štúdie zaznamenali výrazné zmeny markerov myelínu v bielej hmote mozgu, čiže v tkanive, kde je tento tukový obal najviac koncentrovaný. 24 až 48 hodín po maratóne mali bežci výrazný úbytok myelínu v oblastiach spojených s motorickou funkciou a koordináciou, ako aj so senzorickou a emocionálnou integráciou.
Dva týždne po podujatí sa markery tejto látky začali zotavovať a po dvoch mesiacoch od behu sa stabilizovali u šiestich účastníkov, ktorí pokračovali v pozorovaní. Tím vedený Pedrom Ramosom-Cabrerom a Albertom Cabrerom-Zubizarretom uvádza, že ich zistenia môžu otvoriť nový pohľad na myelín ako na zásobáreň energie, ktorá je pripravená na použitie, keď sú bežné živiny v mozgu nedostačujúce.
Domnievajú sa, že tento lipoproteín funguje ako metabolická „záchranná sieť“, ktorá umožňuje dočasne „hladnému“ mozgu čerpať palivo, pričom väčšina jeho bielej hmoty zostáva nepoškodená. Vedci pomenovali túto hypotézu ako metabolickú plastickosť myelínu. V minulosti sa niektorí odborníci domnievali, že mozog sa v podstate vyhýba spaľovaniu tuku na energiu aj v prípade, keď je kvôli nedostatku živín pod stresom. Ale to nemusí byť pravda. Veľkosť vzorky novej pilotnej štúdie je síce malá, ale zistenia sú v súlade s nedávnymi prieskumami na myšiach, ktoré zistili, že myelín dokáže slúžiť ako zásoba tuku, keď je glukóza v mozgu cicavcov nedostatočná a jeho prítomnosť je nevyhnutná pre správnu funkciu nervového systému. Jeho rozsiahle straty sú spojené s rôznymi neurologickými chorobami, vrátane roztrúsenej sklerózy.
Keďže mozog čerpá túto látku len z niektorých miest, môže to spôsobovať dočasné poškodenie vlastného tkaniva. Orgán ako celok však zostáva chránený. Táto teória zodpovedá kognitívnym štúdiám, ktoré uvádzajú, že bežci vykazujú výrazne pomalšie reakčné časy a horšie výsledky v testoch pamäti priamo po maratóne. Funkcia mozgu sa potom rýchlo zlepšuje po zotavení.
