FLORIDA – Na dne Mexického zálivu sa podľa expertov nachádza bizarné jazierko, ktoré pomenovali Vírivka zúfalstva. Mali na to dobrý dôvod – ukázalo sa, že takmer všetko, čo sa k nej priblížili, umrie. Odborníci sa preto na tento šokujúci úkaz pozreli bližšie.
Takzvaná Vírivka zúfalstva sa nachádza takmer 1 000 metrov pod hladinou a podľa portálu Nautilus Live meria 30,5 metra na šírku a 3,7 metra do hĺbky. Odborníci ju objavili počas terénneho prieskumu v regióne v roku 2015. Ide o miesto, kde uhľovodíky – organické zlúčeniny tvoriace ropu a plyn – unikajú z morského dna a dostávajú sa do okolitej časti vody. „V Mexickom zálive sú uhľovodíky vytláčané posúvajúcimi sa doskami soli, ktoré sa vytvorili v zemskej kôre, keď sa pred miliónmi rokov vyparila voda z dávneho mora,“ uvádza portál Live Science. Vírivka si vyslúžila svoju prezývku po tom, ako členovia expedície v roku 2015 spozorovali kraby a rôzne iné živočíchy, ktoré ležali mŕtve vo vnútri studeného priesaku.
V skutočnosti sú tieto živočíchy tak dobre nabalzamované, že ich pozostatky by mohli zostať dokonale zachované desiatky rokov, alebo aj dlhšie. „Väčším organizmom sa v tejto tekutine naozaj nepáči – alebo sem možno len chodia umierať,“ povedal Scott Wankel, morský chemik, pre Nautilus Live. Jeho kolega Erik Cordes, ktorý je spoluautorom štúdie o tomto výnimočnom náleze, dodal: „O podobných bazénoch vieme už 30 rokov, ale tento bol pri svojom objavení dosť veľkolepý. Je jeden z najúžasnejších, aké som kedy videl.“ Podľa Cordesovej štúdie, ktorá bola publikovaná v časopise Oceanography v roku 2016, je slaná voda v podmorskom jazere výsledkom uhľovodíkov, ktoré prebublávajú cez pochované dosky soli.
Voda na dne zálivu je až štyrikrát slanšia ako morská voda v okolí priesaku, takže je oveľa hustejšia, a tým zabraňuje ich zmiešaniu. Teplota vody vo vnútri vírivky dosahuje až 19 stupňov Celzia, čo v kombinácii s intenzívnym obsahom soli vytvára smrteľné prostredie pre všetky živočíchy, okrem niekoľkých baktérií a niektorých obzvlášť odolných organizmov. Obsahuje aj vysoké množstvo sírovodíka a metánu, ktoré znášajú len lastúrniky. Mušle totiž pomáhajú udržiavať strmé steny, ktoré obklopujú vírivku neporušenú.
Tieto mäkkýše prežívajú v hlbokom oceáne vďaka symbiotickému vzťahu s baktériami, ktoré žijú na ich žiabrach. Baktérie využívajú rozpustené plyny – ako napríklad metán a sírovodík – na výrobu energie, uvádza denník Los Angeles Times. Okrem kaskád s nánosmi lastúrnikov sú steny vírivky pokryté červenými, žltými a bielymi minerálnymi tokmi. „Je to veľmi zvláštne. Myslím, že práve to podnietilo predstavivosť ľudí. Je to bizarný druh biotopu,“ dodal Cordes.
