USA – Štúdia ukazuje, že za zhoršujúce sa bolesti hlavy, nevoľnosť, únavu a potenie spôsobené „opicou“ môže dlhý COVID. Recenzovaná štúdia vedcov zo Stanfordskej univerzity dospela k záveru, že infekcia SARS-CoV-2 môže súvisieť so zvýšenou citlivosťou na alkohol.
Skupina zo Stanfordskej kliniky pre postakútny syndróm COVID-19 skúmala štyroch pacientov, aby zistila, či má na nich dlhodobý COVID nejaký vplyv po konzumácii alkoholu. Podľa štúdie išlo o 60-ročného muža, 40-ročnú ženu, 49-ročnú ženu a 36-ročnú ženu. V štúdii boli zdokumentované anamnézy pacientov a ich návyky pri konzumácii alkoholu pred a po infekcii COVID-19. „Pacienti, na ktorých v tejto správe upozorňujeme, majú napriek rôznym demografickým údajom a zdravotnému stavu spoločnú novovzniknutú citlivosť na alkohol po infekcii COVID-19, ktorá vyvoláva nevídané príznaky pri podobnej alebo nižšej miere konzumácie alkoholu,“ uvádza sa v štúdii.
Bolesti hlavy, ale aj únava a mrzutosť
Šesťdesiatročný muž vedcom povedal, že po vyliečení z akútneho COVID-19 ho bolí hlava, keď skonzumuje rovnaké množstvo alkoholu, aké vypil pred infekciou. „Pacient pociťoval chronické, každodenné bolesti hlavy charakterizované pocitom stláčania v hornej a zadnej časti hlavy, zvyčajne najhoršie v noci,“ uvádza sa v štúdii. Vedci zároveň dodali, že u muža pri CT a MRI vyšetrení nenašli nič nezvyčajné.
Tri ženy zapojené do štúdie uvádzali, že po konzumácii alkoholických nápojov pociťovali častejšie bolesti hlavy, sčervenanie, mrzutosť a chronickú únavu. 40-ročná žena uviedla, že po vypití aj malého množstva alkoholu má pocit, akoby mala otravu alkoholom. 49-ročná žena zase výskumníkom povedala, že pohár vína v nej vyvoláva pocit, akoby sa nemohla hýbať.
Priama súvislosť ešte nie je potvrdená
Autori štúdie uznali, že na potvrdenie ich hypotéz budú potrebné ďalšie štúdie, pretože na základe obmedzeného počtu prípadov nemožno stanoviť definitívnu príčinnú súvislosť medzi dlhým priebehom infekcie a citlivosťou na alkohol. Citlivosť na alkohol po vírusových infekciách vo všeobecnosti nie je v lekárskej literatúre dobre charakterizovaná, uvádza sa v štúdii. „Je to však relatívne častý jav pozorovaný u pacientov s chronickým únavovým syndrómom a príbuzným ochorením s dlhotrvajúcim COVIDOM,“ skonštatovali odborníci.
Výskumníci sa odvolávajú na štúdiu v Spojenom kráľovstve, ktorá zistila, že zo 114 diagnostikovaných pacientov s dlhodobým ochorením COVID-19 dve tretiny z nich dobrovoľne znížili konzumáciu alkoholu z dôvodu zhoršenia nasledujúcich príznakov, ako je únava, nevoľnosť, „opica“ a poruchy spánku. „Nie je jasné, či tieto reakcie na alkohol predstavujú znížený prah tolerancie na alkohol, imunitne sprostredkovanú alergiu na zložky v alkoholickom nápoji, toxické účinky alebo iné mechanizmy citlivosti,“ uvádza sa v štúdii.
Najlepším riešením je úplná abstinencia
Na zvládnutie zvýšenej citlivosti na alkohol vedci zo Stanfordu odporúčajú abstinenciu a vyhýbanie sa alkoholu, zložkám vyvolávajúcim príznaky a antihistaminikám. Harvard Health tiež navrhuje, aby ste pri príznakoch „opice“ nezabúdali na príjem dostatočného množstva tekutín, konzumáciu sacharidov a aby ste sa vyhýbali tmavým alkoholickým nápojom. Užívanie liekov proti bolesti (namiesto tylenolu sa odporúča aspirín a ibuprofén), pitie kávy alebo čaju, užívanie vitamínov skupiny B a zinku či konzumácia ďalšieho nápoja alebo dvoch nápojov na zmiernenie abstinenčných príznakov môžu tiež pomôcť.
Podľa Harvard Health je prevenciou „opice“ pomalé pitie s plným žalúdkom, striedme pitie, pitie pohára vody medzi jednotlivými nápojmi a posúdenie limitov pitia v závislosti od pohlavia a hmotnosti. „Ženy by nemali skonzumovať viac ako jeden nápoj denne a muži nie viac ako dva nápoje denne,“ uviedla lekárska fakulta, informuje denník USA Today. „Jeden nápoj je definovaný ako 360 mililitrov piva, ktoré má približne 5 percent alkoholu, 150 mililitrov vína, ktoré má približne 12 percent alkoholu, alebo 45 mililitrov 80-stupňového alkoholu,“ dodali predstavitelia lekárskej fakulty.
