RÍM - Na prvý pohľad nevyzerajú zvitky z Herculanea nijako pozoruhodne, pripomínajú kus uhlia. Prežili ale výbuch sopky Vezuv v roku 79 a keby sa niekto pokúsil dvetisíc rokov staré dokumenty znovu rozvinúť, rozpadli by sa. Odborníci sa už dlho pokúšajú ich rozlúštiť, i keď text je pre ľudské oko prakticky nečitateľný. Teraz ale hlásia prvé úspechy, ku ktorým pomohla umelá inteligencia (AI), napísal server stanice CNN.
Prvýkrát od doby, kedy Pompeje a Herculaneum pochovali vrstvy sopečného popola, sa podarilo dekódovať slovo na jednom z objavených papyrových zvitkov, oznámil tím vedcov, ktorý svojich kolegov vyzval na spoluprácu v rámci projektu Vesuvius Challenge (Vezuvská výzva). Vďaka počítačovým technológiám a pokročilej AI oznámil študent univerzity v americkej Nebraske Luke Farritor, že sa mu podarilo prečítať grécko slovo "porphyras", teda purpurový.
Farritor použil techniku pomenovanú virtuálne rozbaľovanie, ktorá umožňuje zuhoľnatelý zvitok rozvinúť v počítačovej realite vďaka pokročilému snímkovaniu prostredníctvom výpočtovej tomografie, ktorá využíva röntgenové lúče. Umelá inteligencia potom dokáže na dokumente vyhľadávať stopy atramentu a dávať tak dohromady jednotlivé slová. Technológiu vyvinul profesor Brent Seales z Univerzity v Kentucky a vylepšuje ju už takmer 25 rokov.
Snaha rozlúštiť zvitky z Herculanea ale trvá omnoho dlhšie, najmenej od čias, kedy ich začiatkom 18. storočia náhodou objavil robotník, ktorý v mieste niekdajšieho mesta zničeného Vezuvom kopal studňu. Na mieste sa našlo približne 1100 zuhoľnatelých zvitkov, ktoré podľa všetkého pochádzajú z knižnice domu patriaceho svokrovi Julia Caesara. Zbierka je jedinou zachovanou rozsiahlejšou knižnicou z obdobia antiky. V 19. storočí sa ľudia pokúšali stovky papyrov rozvinúť, ale krehký materiál sa rozpadol na kusy. Jedným z tých, ktorí sa snažia študovať tieto fragmenty, je i Michael McOsker z londýnskej University College. "Máme pred sebou evidentne dlhú cestu, než sa nám podarí prečítať celý zvitok, to je ten hlavný cieľ. Ale som si istý, že teraz už je to riešiteľná záležitosť a že to ani nepotrvá tak dlho," povedal. Nerozvinuté papyrusy sú podľa McOskera veľmi významné a mať kompletné texty bude obrovský skok vpred.
Prvé slovo vo zvitkoch rozlúštil Farritor a takmer súčasne a nezávisle na ňom aj Youssef Nader, absolvent biorobotiky na Slobodnej univerzite v Berlíne. Obaja za to dostali ocenenie za úspešné dekódovanie prvého slovo vo výške 50 000 dolárov (47 000 eur). Hlavná cena vypísaná projektom Vesuvius Challenge ale na svojho víťaza ešte čaká. Čiastka 700 000 dolárov (660 000 eur) pripadne tomu, komu sa podarí prečítať štyri súvislé pasáže dlhé najmenej 140 znakov. Seales dúfa, že čiastočné rozlúštenie podľa podmienok súťaže sa podarí do konca tohto roka a že prečítať celý zvitok bude možné do konca roka 2024.
"Tento materiál vznikol pred 2000 rokmi. Vtedy ľudia písali o láske, vojne, mieri, mali medzi sebou spory. V týchto rukopisoch sú aj dialógy, ktoré spolu viedli o svojom filozofickom pohľade na svet. Aj keby sme si z toho vzali len poučenie o tom, ako silné ľudské puto nás spája s antikou, bude to podstatné," uzavrel profesor.
