Streda, 17. august 2022. Meniny má Milica, zajtra Elena, Helena.

Vedci načrtli tri možné scenáre vývoja pandémie KORONAVÍRUSU: Takto by malo vyzerať najbližších päť rokov

Ilustračné fotoGaléria fotiek (3)
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images

NEW YORK - V správe, ktorú zverejnila Medzinárodná vedecká rada, zostavili vedci tri možné verzie vývoja pandemickej situácie vo svete v najbližších piatich rokoch. Nejde o snahu predpovedať budúcnosť, cieľom je poukázať na kroky a opatrenia, ktoré by mohli v budúcnosti eliminovať nepriaznivé dopady pandémie.


Mnohí experti sa domnievajú, že pandémia koronavírusu bude trvať ešte najmenej ďalších päť rokov a o tom, akým smerom sa bude uberať jej vývoj, rozhodnú ľudia. Správa Medzinárodnej vedeckej rady (ISC) načrtla tri scenáre, ako by sa mohla vyvíjať situácia vo svete do roku 2027. Jej autormi sú dvadsiati odborníci na verejné zdravie, virológiu, ekonómiu, behaviorálnu vedu, etiku a sociológiu. Ich komentár nie je žiadnou víziou do budúcnosti, ale definuje možné kroky, ktoré by mohli ukázať svetu, ako minimalizovať negatívny vplyv pandémie v budúcnosti. Dospieť k nízkym endemickým úrovniam s obmedzeným a kontrolovaným prenosom SARS CoV-2 vo väčšine krajín by mohlo podľa nich zabezpečiť zlepšenie vývoja a distribúcie vakcín. 

SCENÁR č. 1

Ak sa celosvetovo zvýši percento plne zaočkovaných osôb proti COVID-19 zo zhruba 61 percent všetkých dospelých na viac ako 80 percent, mohlo by to zachrániť mnoho životov a znížiť riziko vzniku nových variantov. Bol by to zároveň prínos aj pre duševné zdravie, hospodárstvo a trvalo udržateľný rozvoj. Ani v tomto optimistickom scenári koronavírus nevymizne, ale jeho šírenie bude oveľa zvládnuteľnejšie. S najväčšou pravdepodobnosťou to však nie je trend, kam smerujeme. Správa ISC tvrdí, že vlády doteraz predlžovali pandémiu tým, že sa namiesto medzinárodnej spolupráce zameriavali na národné stratégie. 

Vedci načrtli tri možné
Galéria fotiek (3)
Zdroj: Getty Images

SCENÁR č. 2

Naša doterajšia nečinnosť naznačuje, že miera zaočkovanosti na celom svete predstavuje menej ako 70 percent. Ak sa nezvýši, nový koronavírus by sa mohol stať endemickým so sezónnymi nárastmi, ktoré by zaplavili nemocnice vo viacerých štátoch a zároveň by boli potrebné aktualizované vakcíny a používanie antivírusových liekov. Správa ISC uvádza, že najpravdepodobnejším scenárom do roku 2027 je zhoršenie globálnych nerovností. Ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN budú posunuté o jedno desaťročie.

"Kľúčové ponaučenia sú veľmi jasné. Aj keď sa akútna fáza pandémie chýli ku koncu v krajinách s vysokou zaočkovanosťou, riziká zostanú vysoké, keďže mnoho ľudí vo svete nemá prístup k účinnej vakcíne. Ešte sa môžu objaviť nové varianty, stále je potrebná ostražitosť, vývoj vakcín a liečby. Neexistuje žiadna oblasť života, ktorá by zostala nedotknutá a vlády musia uznať, že nespočetné dôsledky pandémie sa nevyriešia rýchlo. Nesmú predstierať, že kríza je na ústupe len preto, že sa znižuje úmrtnosť. Mnohých občanov čakajú roky ťažkostí a výziev," uvádzajú autori správy. Najviac budú ovplyvnení zraniteľní ľudia ako ženy, deti a seniori. Medzitým budú krajiny s nízkymi príjmami čeliť budúcemu kolapsu zdravotného systému a rastúcej potravinovej neistote. 

Ilustračné foto
Galéria fotiek (3)
Ilustračné foto
Zdroj: Getty Images

SCENÁR č. 3

Ak budú naďalej narastať prejavy nacionalizmu a populizmu, experti sa obávajú, že dôvera medzi vládami, štátmi a obyvateľmi sa bude iba zhoršovať, čo zníži aj mieru očkovania. Nazývajú to aj ako scenár "Missed Recovery" (premeškané zotavenie) Ak totiž rastie geopolitické napätie, protekcionistická politika môže vážne brániť globálnej spolupráci. Čiže nastane presný opak toho, čo je potrebné pre riešenie medzinárodnej krízy. V tomto najhoršom prípade by plne zaočkovaná svetová populácia predstavovala menej ako 60 percent a štáty s nízkymi príjmami by mali stále obmedzený prístup k vakcínam a antivírusovým liekom. "V dôsledku toho zostáva COVID-19 do značnej miery nekontrolovaný a v niektorých častiach sveta sa neustále opakuje," podotýkajú vedci.

Vyhnúť sa tejto pochmúrnej realite je vraj možné iba v prípade, ak budú vlády spolupracovať, investujú do systémov zdravotnej starostlivosti, vedeckého poradenstva a začnú riešiť prehlbujúce sa nerovnosti vo vzdelaní a bohatstve. Správa ISC vyzýva vlády, aby odolali pokušeniu ignorovať klimatické ciele s cieľom krátkodobého zisku. Je totiž možné, že zmena klímy a ničenie životného prostredia z dlhodobého hľadiska len zvyšujú pravdepodobnosť vzniku budúcich pandémií. A toto už nechce nikto. "Pandémia covidu-19 preukázala hodnotu medzinárodnej vedeckej spolupráce, a to aj napriek environmentálnym rizikám a geopolitickému napätiu. Musíme obnoviť úsilie o vybudovanie multilaterálneho systému, ktorý rieši nerovnosti a zároveň nás pripravuje na ďalšiu krízu. Ak nie, ciele udržateľného rozvoja nebudú splnené," vyhlásila generálna tajomníčka OSN pre znižovanie rizika katastrof Mami Mizutoriová. 

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články