TUCSON - Experti z Univerzity v Arizone analyzovali vzorky snehu z Grónska a pozorovali, ako sa jeho vrstvy ukladali za posledných viac ako tisíc rokov. Týmto spôsobom zistili, že ak bude ľudstvo produkovať skleníkové plyny v takom meradle a tempe ako v súčasnosti, výkyvy počasia v podobe záplav či extrémnych horúčav sa budú opakovať čoraz častejšie.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences by sa mohli extrémne prejavy počasia prejavovať v Európe a Severnej Amerike po roku 2060 stále častejšie. Zmena klímy totiž posúva dýzové prúdenie vzduchu, tzv. jetstream, v severnom Atlantiku. Prevládajúce západné vetry poháňajú lietadlá nad touto oblasťou na trase z USA do Európy a zároveň zohrávajú kľúčovú úlohu v miestnych poveternostných podmienkach. V skutočnosti ovplyvňujú 10 až 50 percent zmien ročných zrážok a teploty vo východnej časti Severnej Ameriky a v západnej Európe.
Už čoskoro dôjde k výrazným zmenám v počasí
Horúčavy prejavujúce sa v lete v severozápadnom Pacifiku a záplavy v Európe sú len niekoľkými príkladmi, ako môžu zmeny v prúdení vzduchu vplývať na počasie. Napriek svojmu významu však nie je veľmi známe, aký bol tento dýzový prúd v minulosti. A práve táto problematika bola predmetom výskumu, ktorý viedli vedci z Univerzity v Arizone. Analýzou vzoriek snehu zozbieraných z takmer päťdesiatich miest z celého Grónska, ktorých vek je odhadovaný na približne 1250 rokov, zistili, že doposiaľ bol vplyv otepľovania spôsobeného ľuďmi na jetstream menší než prirodzené odchýlky v nedávnej histórii. Ich projekcie však naznačujú, že skleníkové emisie budú vytláčať toto prúdenie na sever, čo povedie k významným zmenám počasia už v priebehu niekoľkých desaťročí.
"Priame pozorovania klímy na väčšine miest na Zemi netrvajú viac ako niekoľko desaťročí. Takže sme nemali dobrý pocit z toho, ako alebo prečo sa dýzový prúd mení počas dlhšieho časového obdobia," uviedol klimatický vedec Matthew Osman. Vieme však, že takéto odchýlky môžu mať vážne dôsledky, napríklad záplavy a suchá. Podľa Osmana čoraz častejšie extrémy počasia pri súčasnom tempe produkcie skleníkových plynov pocítime už v krátkom čase.
Vedci boli schopní zrekonštruovať zmeny vetrov v severnom Atlantiku na medziročnej báze od ôsmeho storočia podľa kvality snehu a chemického zloženia molekúl vody, ktoré tvorili každú jeho vrstvu. Tieto vrstvy ukazujú, koľko zrážok spadlo v danom roku a informujú aj o teplotách. Ak by globálne otepľovanie pokračovalo týmto tempom, významné zmeny sa prejavia v priebehu niekoľkých desaťročí, pričom sa očakáva, že spomínaný veterný prúd bude migrovať na sever. "Takéto variácie majú obrovský vplyv na typy počasia v jednotlivých oblastiach. Ak sa napríklad jetstream nachádza južnejšie, na suchom Pyrenejskom polostrove je vlhko. Keď ale migruje na sever, veľká časť tejto vlhkosti sa sťahuje do vlhkých oblastí Škandinávie. Dýzový prúd posunutý v smere pólov môže mať trvalejšie dôsledky," vysvetlil Osman.
Zatiaľ to máme pod kontrolou, ale ktovie, dokedy
Znamená to, že výskumníci objavili historické dôkazy o významných posunoch prúdenia vzduchu unášaného na sever, ktorý bol o niekoľko rokov neskôr viac ako o desať stupňov na juhu. "Výsledky štúdie sú varovaním. Vytlačenie dýzového prúdu mimo jeho prirodzenú trasu by spôsobilo veľké problémy. Jeho konečná trajektória je zatiaľ stále do značnej miery pod našou kontrolou, ale ktovie, dokedy," dodal klimatológ.
