PRAHA - Nadaný študent Jan Zajíc nadšene podporoval pražskú jar 1968, o to horšie niesol letargiu, do ktorej spoločnosť začala upadať krátko po okupácii. Zajíca, ktorý sa narodil 3. júla 1950, výrazne zasiahla obeť o dva roky staršieho Jana Palacha. O mesiac neskôr - symbolicka 25. februára v deň výročia komunistického puču z roku 1948 -sa tiež upálil.
"Pretože sa napriek činu Jana Palacha vracia náš život do starých koľají, rozhodol som sa, že vyburcujem vaše svedomie ako pochodeň číslo dva. Nerobím to preto, aby ma niekto oplakával, alebo preto, aby som bol slávny, alebo že som sa zblážnil. Odhodlal som sa preto, aby ste sa už vážne vzchopili a nedali so sebou manipulovať niekoľkými diktátormi!" obracal sa študent strednej priemyslovky k ľuďom v liste, ktorý napísal krátko pred smrťou. A rodine odkázal: "Nenechajte zo mňa urobiť blázna. Pozdravujte chlapcov, rieku a les."
Na svoj čin sa Jan dôkladne pripravoval, napísal mnoho letákov, ktorými všetko zdôvodňoval. Do Prahy odišiel v sprievode troch spolužiakov 25. februára 1969. V ten istý deň sa v priechode domu číslo 39 v hornej časti Václavského námestia polial horľavinou a zapálil. Z prejazdu sa mu už nepodarilo vybehnúť; po niekoľkých krokoch spadol a vzápätí zomrel. "Nerobím to preto, že by ma omrzel život, ale práve preto, že si ho až príliš vážim," vysvetľoval v liste určenom rodičom a súrodencom. Zajacov starší brat Jaroslav v jednom rozhovore uviedol, že Jan príbuzným nič nenaznačil, ale o plánoch študenta zrejme vedelo zopár učiteľov a spolužiakov. Životy jeho najbližších Janov čin hlboko zasiahol. Matka Marta sa psychicky zrútila a o rok neskôr ju vyhodili z práce, otca vylúčili z komunistickej strany. Mladšia sestra nemohla študovať na vysokej škole, hoci mala výborný prospech a problémy s mocou sa nevyhli ani Jaroslavovi.
Štátna bezpečnosť zabránila tomu, aby bol Jan pochovaný v Prahe, ako si želal, pretože sa obávala demonštrácií, ako to bolo v prípade Palacha. Jeho ostatky boli prevezené do rodného Vítkova pri Opave, kde sa posledného rozlúčenia 2. marca 1969 napriek policajným obštrukciám zúčastnili tisíce ľudí. Zajacov hrob, rovnako ako ten Palachov, v deň výročia smrti strážila ŠtB. Aj náhrobok, ktorý podobne ako pre Palacha vytvoril Olbram Zoubek, mohol byť dokončený až po novembri 1989. Zajac mal s Palachom spoločnú ešte jednu vec. Obaja disponovali výrazným zmyslom pre pravdu, česť a spravodlivosť. Zajacov čin mal podľa psychológov altruistický charakter a čisto politickú motiváciu.
Jan, ktorý zomrel len pár mesiacov pred maturitou, sa i ako študent školy s technickým zameraním zaujímalo literatúru a poéziu. Sám písal básne a mal rád prírodu. Význam jeho činu, ako aj toho Palachovho, ocenil v roku 1991 československý prezident Václav Havel udelením Rádu Tomáša Garrigua Masaryka. Na Václavskom námestí pamiatku oboch upálených mladíkov pripomína od roku 2000 pomník umiestnený neďaleko Národného múzea.
