COLORADO - Vedci z Národného centra pre výskum atmosféry v Colorade nedávno zverejnili výsledky svojej poslednej štúdie. Uvádzajú v nich, že budúce sopečné výbuchy by mohli spôsobiť, že nebudeme mať niekoľko rokov leto a ľudia nebudú schopní nič dopestovať. Schopnosť oceánov vyrovnávať sa s narastajúcimi klimatickými zmenami je čoraz nižšia a sopečné výbuchy by mohli úplne zmeniť ročné obdobia. K týmto tvrdeniam sa odborníci dopracovali po preskúmaní následkov erupcie indonézskej hory Tambora v roku 1815.
Vedci tŕpnu: Ak táto sopka vybuchne, spôsobí mega cunami a hotovú katastrofu
Keď táto sopka vybuchla, vychrlila obrovské množstvo oxidu siričitého do hornej atmosféry a častice síranu sa zmenili na aerosóly. Táto vrstva aerosólov, odrážajúcich svetlo, potom ochladila povrch Zeme. V roku 1816 bolo mimoriadne chladné leto v celej Európe a v severovýchodnej časti Severnej Ameriky, čo sa prejavilo mizernou úrodou.
Simuláciou sopečnej aktivity vedci zisťovali, čo by sa stalo, keby sa podobná erupcia zopakovala v roku 2085. Sú presvedčení o tom, že v budúcnosti bude mať sopečná aktivita dramatickejší vplyv na globálne teploty. Podľa výsledkov výskumu, nastávajúce sopečné erupcie zahrejú oceány na vyššiu teplotu. Avšak voda, ktorá bude ochladená po vulkanickej erupcii, zostane zachytená na povrchu a neprenikne hlbšie do oceánu. To spôsobí dramatické ochladenie atmosféry. Takáto reakcia je následkom klimatických zmien, ktorá spôsobili ich zvýšenú stratifikáciu.
„Reakcia klimatického systému na erupciu indonézskej hory Tambora v roku 1815 bola iná, ako by to bolo v budúcnosti,“ hovorí spoluautor štúdie Dr. Otto-Bliesner. „Náš klimatický systém by v budúcnosti reagoval odlišne.“
Svoje tvrdenia vedci opierajú o výsledky simulácií erupcie sopky podobnej Tambore. Prvá simulácia sa riadila informáciami o klíme Zeme od roku 850 do roku 2005. Druhá vytvorila klímu Zeme v roku 2085. Po prvej simulácii, aerosóly v stratosfére začali blokovať časť slnečného tepla, ochladenie sa zintenzívnilo a bolo príčinou vzniku väčších zasnežených plôch. Tie neskôr odrážali teplo späť do priestoru. Oceány pri tomto procese slúžili ako dôležitá protiváha.
V čase, keď sa oceány podstatne ochladili, aerosólová vrstva sa začala čistiť a umožňovala, aby sa viac slnečného tepla dostalo na povrch Zeme. To všetko spôsobilo, že v roku 1816 nebolo leto. Podľa výsledkov druhej simulácie načasovanej na rok 2085, by sa však schopnosť oceánu zmierniť chladenie výrazne znížila. Povrchové ochladenie oceánov by tak zapríčinilo nárast veľkosti ľadových plôch na zemeguli až o štyridsať percent.
