MARTIN - Kulma, elektrická maselnička, ionizátor vzduchu, vysávač, domáce chladiarne vína. Slovenská národná knižnica (SNK) ukrýva vo svojich depozitoch zmienky o najrôznejších užitočných i menej užitočných vynálezoch. Niektoré z nich tento svet síce nezmenili, ale aspoň sa nad nimi pousmejete.
Svätý Albert Veľký, patrón vedcov
Pätnásty november je sviatkom svätého Alberta, patróna vedcov a vynálezcov. Albert Veľký patrí medzi veľkých teológov katolíckej cirkvi. Žil v 13. storočí a počas svojho života vynikal svojimi encyklopedickými vedomosťami, venoval sa všestrannej vedeckej činnosti a prispel tak k vedeckému rozvoju ľudstva. V roku 1931 ho pápež Pius XI. vyhlásil za svätého a o desať rokov neskôr ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna vedcov.
Užitoční vedci a vynálezcovia
Z dobovej tlače sa dozvedáme, že necelý rok po oficiálnom objavení röntgenového žiarenia (1895) Wilhelmom C. Röntgenom sa berlínski vedci chopili príležitosti a začali skúmať, ako ho využiť v chirurgii. Aj dizertačnej práci Irene Currie, dcéry Marie Currie Sklodowskej, o výskume alfa žiarenia polónia, venovali médiá pozornosť. „Spálila som sa už niekoľkokrát. Nehrozí nám ani také nebezpečenstvo, akému sú vystavení robotníci v rôznych odvetviach priemyslu a my sa môžeme tiež lepšie chrániť. Sme tiež kontrolovaní periodickými skúškami krvi,“ mylne argumentovala neskoršia nositeľka Nobelovej ceny za chémiu, ktorá vo veku 58 rokov umrela na leukémiu.
Cvičenie a olympiáda v starých slovenských novinách: Deti mali v škole robiť odzemky!
Vedci skúmali, ako sa ľudstvu zlepšuje zrak, ako rýchlo rastie srdce, ako pracuje „železná švadlena“, dnes známa ako šijací stroj. „Ktorá rúcho pre mladú nevestu tak skoro našila, jako keby holé ruky ľudské dvanáct obratných švadlen boly pri tom pracovaly,“ opisuje zázrak Domová pokladnica v roku 1863. Na rýchle a efektívne žehlenie mala zasa byť nápomocná ďalšia praktická novinka pre domácnosť, propagovaná na stránkach Slovenského sveta z roku 1824. Pri jej používaní si dámy rozhodne precvičili telo.
Mohlo by vás zaujať:
Darwinove ceny za najhlúpejšiu smrť: Títo ľudia nie sú normálni
Ani nie 50 rokov po tom, ako sa po prvýkrát prériou prehnal Stephensonov prvý „ohnivý kôň“, už bola zostrojená lokomotíva poháňaná slnečnou energiou. Podnet k tomu dal profesor matematiky August Mouchet, ktorý ako prvý v roku 1860 zostrojil solárne poháňaný motor a tým dokázal premeniť solárnu energiu na hnaciu silu.
Ďalekozvuk Grahama Bella ohromil nielen obyvateľov amerických miest Salem a Boston ale celý svet, keď sa v káblami spojenom telefonickom silovode ozvala pieseň Yankee Doodle. Ako ten silovod fungoval a ako sa ten zvuk do ďalekosti dostal – to držal jeho vynálezca v tajnosti, svet však naisto vedel, že „silovod nie je galvanickou vatrenou, ktorá je hromovinou plnená“. Teda, že prístroj ani jav nefungovali na baterky, ktoré objavil Alessandro Volta.
Elektrické šoky na chudnutie
Na konci 19. a začiatku 20. storočia sa bežní ľudia nestačili diviť. Kontinenty sa spájajú cez telefón, knihy a listy sa píšu oveľa rýchlejšie písacím strojom ako perom, vzdialenosti sa prekonávajú bicyklom či automobilom. Do života sa vkrádajúca elektrická energia, oživuje nových pomocníkov a stroje v domácnosti – práčku, kulmu, žehličku (aj na vlasy), fén, vysávač, šľahač, holiaci strojček, kuchynský mixér.
„Kto sa raz zoznámil s elektrickým vysávačom prachu, alebo elektrickou žehličkou, iste bude súhlasiť a kúpi si čoskoro elektrickú pračku za nejakých 3 850 Kčs,“ píše Nový svet v roku 1927 vo svojej rubrike pre gazdinky. Dokonca londýnski vedci prišli na to, že elektrické šoky pomáhajú odstraňovať vrásky a chudnúť.
Ženy si svoj vzhľad a telo vylepšujú celé stáročia. Vlasy neboli výnimkou – žehlenie, ondulovanie – každá chce mať vždy presne také vlasy, ako nemá. Veľakrát došlo k nehodám, ktoré majiteľke potom „naordinovali“ šatku na hlave na niekoľko týždňov. Až kým v roku 1872 parížsky kaderník Marcel Grateau neprišiel s bezpečnou kulmou, ktorá vlasy nespálila ani nezničila a ženy boli s jej kučerami spokojné tak, že boli v móde ďalších 50 rokov.
Medzi nové vynálezy roku 1913 sa dostal aj hrebeň s dutou rúčkou, ktorý šetrne sušil vlasy. V zadnej časti bola výhrevná vložka. Zuby boli tiež duté a tak cez ne prúdilo teplo a rovnomerne sušilo vlasy.
Vynálezy, ktoré sa neujali
Takto môžeme hodnotiť vynález špeciálneho prútika či slamky, ktorá mala pomôcť abstinentom, ktorí však „museli piť“. Na pohľad prútik, no v skutočnosti tenučká oceľová rúrka ukrývala vo vnútri piest s pružinou. Po „vypití“ pohárika pohybom prsta vo vnútri nastalo vákuum a palička bola vyprázdnená nenápadne niekde do parketovej špáry, pod susedný stôl či až von mimo reštaurácie. Patent na ochranu okenného rámu pred padajúcim dažďom by sme tiež mohli pridať na zoznam podivných vedeckých vynálezov, rovnako krytý bicykel, či ako by sa dala „tá vec“ nazvať.
Nie že by elektrický holiaci strojček nebol užitočný, ale pripojenie k elektrickej lampe, využívajúc statickú elektrinu na lepšie holenie, asi nie je ten najlepší nápad. Nuž a kam odložíme navlhnutý dáždnik, ktorý sa síce vyznačoval praktickými „vreckovými“ miniatúrnymi rozmermi? Na to konštruktér asi nepomyslel.
Ako sme už v úvode spomenuli, niektoré vynálezy jednoducho zapadli prachom, pretože život viac skomplikovali ako uľahčili. Ich autor ostal nepochopeným géniom. Ale možno by sa potešil, keby vedel, že si po rokoch niekto na ne spomenul a aspoň na chvíľu im vrátil slávu.
