LIMA - Turisti majú možno dobré úmysly, ale to neznamená, že ich výpravy za amazonskými indiánmi z kmeňa Mashco Piro sú dobrý nápad. Cieľom účastníkov takýchto pochybných safari je vyfotografovať si tých, ktorí sa rozhodli uchovať si svoju izolovanosť od zvyšku sveta. Denník The Washington Post upozornil, že sa čoraz častejšie objavujú amatérske zábery kmeňa, o ktorého existencii sa svet dozvedel len nedávno.
Turisti sa delia o svoje zážitky a dávajú k dobru zábery v takej miere, že ochrancovia zo skupiny Survival International zahájili kampaň za zachovanie izolácie kmeňov, ako je Mashco Piro. Skupina sa snaží odvracať cestovateľov od zájazdov, ktorých usporiadatelia sľubujú pohľad na indiánov žijúcich v peruánskom pralese v blízkosti brazílskej hranice. Kmeň Mashco Piro nemá podľa odhadov ani 80 členov.
"Nie je to žiadna turistická atrakcia a takzvaní turistickí sprievodcovia by to mali vedieť," povedala Rebecca Spoonerová zo Survival International.
Znepokojenie prejavila už aj federácia obyvateľov Amazónie a vyzvala na intervenciu na vládnej úrovni. Jej šéf Klaus Quicque povedal, že by peruánska vláda mala konečne niečo urobiť namiesto toho, aby organizovala nekonečné schôdze a vydávala ďalšie smernice.
Publikácie Live Science upozornila, že kmene žijúce mimo civilizácie sú mimoriadne citlivé na choroby, s ktorými si ostatní bez ťažkostí poradia. Chrípka a malária napríklad zdevastovala príslušníkov kmeňa Zo'é v severnej Brazílii, keď si v 80. rokoch blízko ich teritória zriadili hlavný stan kresťanskí misionári. Spoonerová povedala, že ľudia z kmeňa Mashco Piro sú mimoriadne "zraniteľní, pretože voči bežným chorobám nemajú žiadnu odolnosť". Okrem turistov ich spôsob života ohrozuje aj nelegálna ťažba dreva, obchod s drogami či prieskum ropných ložísk.
V júli ochorelo sedem indiánov na chrípku a ošetriť ich prišiel tím brazílskych zdravotníkov. "Bola to ťažká situácia a je potrebné chápať ich nedôveru," povedal Carlos Travassos z vládneho oddelenia pre pôvodné obyvateľstvo.
Britský Observer sa pred dvoma rokmi obrátil na miestne spoločnosti a predstieral, že má záujem o kontakt s izolovanými kmeňmi. "Žijú v (národnom parku) Manú. Povedzte mi, koľko dní tam chcete stráviť a ja vám ušijem program na mieru. Nemôžeme si byť na sto percent istí, že ich nájdeme, ale keď budeme mať šťastie, uvidíme ich. V roku 2011 boli vidieť v máji a októbri, "dostali záujemcovia rýchlu odpoveď.
Live Science považuje termín izolovaný za zavádzajúce, pretože väčšina týchto kmeňov vie o existencii okolitého sveta a niektoré z nich sa stýkajú s kmeňmi žijúcimi v blízkosti. Rozhodli sa ale zachovať si relatívnu izoláciu. Mashco Piro sa vraj ale až doteraz dôsledne vyhýbal kontaktom s misionármi a ďalšími návštevníkmi.
Antropológ Glenn Shepard opísal v roku 2012 smrť jedného svojho priateľa Shaka, ktorý tento kmeň dobre poznal. Žil v Amazónii a týmto indiánom nechával na vzdialených miestach darčeky. Založil taktiež záhradu a nechal indiánov, aby na nej žali úrodu. V roku 2011 ho ale indián z kmeňa Mashco Piro na tejto záhrade zabil šípom. "Shakova smrť je tragédia, bol to odvážny a múdry muž. Veril, že kmeňu pomáha. Avšak aj týmto činom dali indiáni najavo, že chcú, aby ich okolitý svet nechal na pokoji," napísal Shepard.
Survival International a ďalší aktivisti vyzvali peruánsku vládu, aby zabránila cestovným kanceláriám posielať lode s turistami za indiánmi a fotografovať si ich. Vláda má podľa nich zabrániť kontaktom, ktoré si indiáni neželajú. Riaditeľ Survival International Stephen Corry sa domnieva, že terajší príbeh týchto izolovaných kmeňov je vlastne pokračovaním genocídy, ktorá sa začala s príchodom prvých Európanov do Ameriky. "Keď ich cudzinci pripravili o pôdu a zdroje, boli zničené celé kmene. Rozšírili sa medzi nimi choroby, voči ktorým nemali imunitu. Peru musí okamžite reagovať, aby ďalšie kmene nezanikli," povedal.
