BANGUI - Zvyšky Wagnerovej skupiny si v Stredoafrickej republike udržali rozsiahly vplyv aj po smrti Jevgenija Prigožina. K zlatu, diamantom a ďalším surovinám podľa nových zistení pribudol ďalší lukratívny biznis – obchod so silným opioidom.
Smrť zakladateľa Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina neznamenala koniec siete, ktorú jeho ľudia roky budovali v Afrike. Hoci Moskva časť niekdajších operácií žoldnierskej organizácie postupne prevzala pod svoju kontrolu, v Stredoafrickej republike zostali wagnerovci hlboko zakorenení vo vojenskej, politickej aj ekonomickej štruktúre krajiny.
Najnovšie zistenia amerického denníka The Wall Street Journal naznačujú, že ich aktivity sa medzitým rozšírili aj do ďalšej oblasti organizovaného zločinu. Bývalí príslušníci Wagnerovej skupiny majú byť zapojení do rozsiahleho obchodu s tramadolom – opioidným liekom proti bolesti, ktorý sa vo vysokých dávkach zneužíva ako droga.
Po smrti Jevgenija Prigožina prevzal vedenie zvyškov Wagnerovej siete v Stredoafrickej republike jeho syn Pavel. Podľa najnovšieho vyšetrovania denníka The Wall Street Journal využíva kontakty a detailnú znalosť tamojšieho bezpečnostného aparátu, ktoré si skupina vybudovala počas rokov pôsobenia v krajine.
Opioid sa stal výnosným obchodom
Podľa vyšetrovania The Wall Street Journal vzniklo jedno z centier tohto obchodu v oblasti rieky Ubangi. Tramadol sa má do regiónu dostávať z Indie cez Konžskú demokratickú republiku a následne putovať ďalej do Stredoafrickej republiky a ďalších častí kontinentu.
Vo vysokých dávkach ide o návykovú látku, ktorú podľa denníka užívajú baníci pri dlhej a fyzicky náročnej práci, ale aj ozbrojenci. Tabletky s obsahom 200 miligramov účinnej látky a viac sa pritom v regióne predávajú napriek zdravotným rizikám.
Nový obchod má zvyškom Wagnerovej siete prinášať peniaze potrebné na udržiavanie vlastných ozbrojených štruktúr a ďalších aktivít. Podľa The Wall Street Journal sa časť niekdajšieho Prigožinovho aparátu v Stredoafrickej republike po jeho smrti osamostatnila natoľko, že funguje mimo bezprostrednej kontroly Moskvy.
Zlato bolo základom ich afrického impéria
Drogy však predstavujú iba jednu časť rozsiahlejšieho systému, ktorý Wagnerova skupina v Afrike budovala celé roky. Jej model fungovania spájal poskytovanie vojenskej ochrany a podpory miestnym vládam s prístupom k nerastným surovinám a lukratívnym obchodným aktivitám.
Jedným z najvýznamnejších zdrojov príjmov sa stalo zlato. Americké ministerstvo financií už v roku 2023 uvalilo sankcie na spoločnosti napojené na Wagnerovu skupinu a uviedlo, že organizácia financovala svoje operácie aj využívaním prírodných zdrojov v Stredoafrickej republike a Mali.
Dôležitú úlohu zohrávala najmä zlatá baňa Ndassima v Stredoafrickej republike. Podľa amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) patrila medzi najvýznamnejšie ťažobné projekty spojené s Wagnerovou skupinou. Prevádzku bane viedla spoločnosť Midas Resources napojená na Prigožinovu sieť.
The Wall Street Journal v najnovšom vyšetrovaní odhaduje, že nelegálny vývoz zlata môže tejto sieti prinášať približne 180 miliónov dolárov ročne.
Diamanty aj drevo
Aktivity skupiny sa neobmedzovali iba na zlato. Rada Európskej únie už vo februári 2023 zaradila na sankčný zoznam spoločnosti Lobaye Invest a Diamville pôsobiace v Stredoafrickej republike. Podľa EÚ boli súčasťou siete spojenej s Wagnerovou skupinou a podieľali sa na nelegálnom obchode so zlatom a diamantmi získavanými od miestnych obchodníkov.
Spojené štáty neskôr zasiahli aj proti firmám pôsobiacim v drevárskom sektore. Americké ministerstvo financií v roku 2024 uviedlo, že spoločnosti napojené na Wagnerovu skupinu profitovali z nelegálneho využívania prírodných zdrojov vrátane ťažby zlata a diamantov či spracovania dreva.
Vytvoril sa tak systém, v ktorom vojenská sila pomáhala zabezpečovať prístup k surovinám a príjmy z nich následne financovali ďalšie pôsobenie ozbrojených štruktúr.
Po Prigožinovi prišiel Africa Corps
Situácia sa výrazne zmenila po Prigožinovej smrti pri páde lietadla v auguste 2023. Kremeľ začal časť niekdajších Wagnerových operácií preberať pod priamejšiu štátnu kontrolu. V niektorých krajinách skupinu postupne nahradil Africa Corps, ktorý je napojený na ruské ministerstvo obrany.
Analýza organizácie Global Initiative Against Transnational Organized Crime (GI-TOC) upozornila, že napriek organizačným zmenám nezmizlo prepojenie ruského vojenského pôsobenia s nelegálnymi či netransparentnými trhmi. Wagnerova skupina podľa nej vytvorila obchodný model založený na kombinácii bezpečnostných služieb, politického vplyvu a prístupu k prírodným zdrojom.
Stredoafrická republika však zostáva osobitným prípadom. Tamojšia vláda si s wagnerovcami vybudovala úzke vzťahy a podľa agentúry AP sa zdráhala nahradiť ich štátom riadeným Africa Corps. Rusko pritom žiadalo, aby krajina za nové bezpečnostné služby platila, zatiaľ čo vláda v Bangui uprednostňovala model založený na prístupe k nerastným surovinám vrátane zlata, uránu či železa.
Vojaci, obchodníci aj pašeráci
Z organizácie, ktorá sa preslávila najmä nasadením žoldnierov vo vojnách a ozbrojených konfliktoch, tak v Afrike vyrástla rozsiahla ekonomická sieť. Wagnerovci a firmy spojené s ich pôsobením získavali príjmy zo zlata, diamantov a dreva. Najnovšie zistenia teraz k tomuto zoznamu pridávajú aj pašovanie tramadolu.
Práve schopnosť kombinovať vojenskú silu, ochranu spriaznených režimov a kontrolu nad výnosnými obchodnými aktivitami pomohla Wagnerovej sieti prežiť aj smrť jej zakladateľa. Jej pôvodná podoba sa síce rozpadla, no systém, ktorý Prigožin v Afrike vybudoval, úplne nezmizol.
