ŽENEVA – Najmenej 58 štátov a území je kontaminovaných protipechotnými mínami, ktoré spôsobujú veľké počty civilných obetí najmä v Mjanmarku, Sýrii, Afganistane a na Ukrajine. Uviedol to v utorok vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk, informuje o tom agentúra AFP.
„Je hlboko znepokojujúce, že takmer 30 rokov od prijatia dohovoru o zákaze protipechotných mín tieto výbušné zbrane naďalej zabíjajú a zraňujú ľudí – často desaťročia po tom, ako boli nastražené,“ napísal Türk vo vyhlásení. „Je zásadné, aby sa všetky štáty opätovne zaviazali ukončiť výrobu, používanie a transfer týchto zbraní a vystupňovali svoje úsilie o spoluprácu pri odstraňovaní už umiestnených mín,“ doplnil komisár. Türk vypracoval správu o situácii na základe informácií od vlád, mimovládnych a humanitárnych organizácií a občianskej spoločnosti.
Len v roku 2024 podľa nej nášľapné míny a výbušné pozostatky vojen zabili najmenej 945 ľudí a zranili 4325 osôb. „Medzi obeťami, ktorých vojenské alebo civilné postavenie bolo známe, tvorili civilisti približne 90 percent všetkých obetí zaznamenaných v roku 2024,“ uvádza sa v správe. Štátmi s najvyšším počtom obetí v roku 2024 boli Mjanmarsko (2029), Sýria (1015) a Afganistan (624), s viac ako 200 obeťami nasledovali Ukrajina, Nigéria, Mali, Jemen a Burkina Faso. Skupina Medzinárodná kampaň za zákaz pozemných mín vo svojom vyhlásení uviedla, že míny a výbušné pozostatky vojny, ako je kazetová munícia, v roku 2025 zabili alebo zranili vyše 5000 ľudí. Drvivú väčšinu z nich znova tvorili civilisti.
Viac než 40 percent všetkých civilných obetí tvorili deti
Türkov úrad poznamenal, že viac než 40 percent všetkých civilných obetí protipechotných mín zaznamenaných od roku 1999 tvorili deti. Tieto míny okrem zabíjania a mrzačenia premieňajú celé oblasti na neprístupné zóny, čo obmedzuje ľudské práva, predlžuje vysídlenie obyvateľov a zabraňuje poľnohospodárskemu využívaniu pôdy, dodal.
Hoci ottawský dohovor o zákaze protipechotných mín má 162 signatárskych štátov, Türk poznamenal, že k nemu nepristúpili iné krajiny so značnými zásobami týchto zbraní. Okrem toho od neho v poslednom čase odstúpili Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko a Poľsko, pričom Ukrajina jeho dodržiavanie pozastavila. Vysoký komisár OSN naopak privítal rozhodnutie Libanonu pristúpiť k dohovoru napriek vojne medzi Izraelom a Hizballáhom.
