WASHINGTON – Spoločný letecký útok Izraela a USA začal koncom marca tohto roku. Prezident Donald Trump a premiér Benjamin Netanjahu oboch krajín však rokovali o obsadení Iránu už vo februári počas spoločného stretnutia. Na stole boli viaceré scenáre, pričom cieľom bolo obsadenie najväčšej krajiny Blízkeho východu.
Oficiálna návšteva USA v podaní izraelského premiéra, ktorá prebehla v polovici februára tohto roku, bola zárodkom vojny, ktorá sa dnes odohráva na Blízkom východe. Benjamin Netanjahu predstavil prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi na spoločnom stretnutí v Bielom dome vojenský akčný plán proti Iránu. Informácie prináša denník americký denník The New York Times.
Izrael od začiatku plánoval zmenu režimu v Iráne
Návrh zahŕňal útok na dôležitú infraštruktúru a obsahoval aj odporúčania pre budúce vedenie Iránu. Stretnutia sa mal na diaľku zúčastniť aj šéf Mosadu David Barnea a nemenovaní viacerí izraelskí velitelia.
Zástupcovia oboch krajín sa dohodli, že budú spolupracovať na "obmedzení moci Iránu v regióne Blízkeho východu, zrušení jeho jadrového programu a vytvorení podmienok pre zmenu vládneho režimu". Rokovania sa mali zamerať dokonca aj na možných nových kandidátov pre vedenie Iránu. Skloňovalo sa aj meno iránskeho korunného princa Rezu Pavlavího.
Irán mal od začiatku v pláne zničenie iránskeho režimu cez vojenskú silu v podobe balistických rakiet. Spočiatku sa hovorilo o útoku, ktorý mal trvať len niekoľko týždňov. Vysokí predstavitelia predpokladali, že iránsky režim sa už nebude schopný brániť a obnoví sa aj prevažne obchodná doprava v Hormuzskom prielive.
Netanjahu na stretnutí prisľúbil, že prípadné iránske odvetné akcie budú v regióne budú obmedzené. "Pravdepodobnosť, že Irán podnikne odvetu na americké ciele v susedných krajinách, bolo zhodnotená ako minimálna," uvádza sa v správe NYT. Trump s izraelským plánom súhlasil, pričom na rokovaní len stroho dodal: "To znie dobre."
USA súhlasili len s dvomi cieľmi
Na spoločnom stretnutí sa napokon vytýčili 4 ciele, a síce, s odstránenie najvyššieho duchovného vodcu Iránu Alího Chameneího, oslabenie iránskej armády, podnet na vypuknutie povstania a nastolenie sekulárnej vlády. USA súhlasili len s prvými dvomi bodmi, pričom CIA označili zvyšné za "frašku" a šéf americkej diplomacie Marco Rubio vyhlásil, že "to je nezmysel". Trump mal dodať, že zmena iránskeho režimu "nie je môj problém".
Realita po prvých náletoch na Irán (koniec marca a začiatok apríla) je však diametrálne iná. Vládny režim podnikol odvetné útoky na druhý breh Perzského zálivu takmer okamžite. Rakety padali aj v Dubaji (SAE) Kuvajte či Bahrajne. O život malo prísť 13 amerických vojakov.
V stredu 8. apríla už prešli prvé lode Hormuzským prielivom a zdalo sa, že bojujúce strany prímerie akceptujú. Pár hodín na to ale Irán znovu prieliv uzatvoril. Problémom je podľa neho Izrael, ktorý pravidlá porušil.
