WASHINGTON - Vyjadrenia amerického prezidenta opäť vyvolali napätie okolo konfliktu s Iránom. Donald Trump naznačil možné kroky, ktoré by mohli zásadne zmeniť situáciu v regióne.
„Najradšej by som si vzal ich ropu“
Vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa opäť vyvolali rozruch. V rozhovore pre Financial Times priznal, že Spojené štáty by podľa neho mali podobne ako vo Venezuele získať kontrolu nad iránskou ropou. „Úprimne povedané, najradšej by som si tú ropu jednoducho vzal,“ vyhlásil. Kritikov tejto myšlienky označil za „hlúpych ľudí“.
Jeho slová zapadajú do širšieho obrazu, v ktorom sa americké ciele vo vojne s Iránom menia – od snahy o zmenu režimu až po zastavenie jadrového programu.
Kľúčom je strategický ostrov
V centre úvah stojí ostrov Charg, cez ktorý prechádza väčšina iránskeho exportu ropy. Podľa dostupných informácií by jeho obsadenie znamenalo faktickú kontrolu nad energetickým sektorom krajiny.
Trump pripustil, že takýto krok by si vyžadoval vojenskú operáciu a pravdepodobne aj dlhodobejšiu prítomnosť amerických síl.
Pentagón podľa médií zvažuje nasadenie tisícok vojakov, ktorí sú pripravení na obsadenie a zabezpečenie územia.
Riskantná operácia
Experti však upozorňujú, že takýto scenár by nebol bez rizika. Americké jednotky by sa po prípadnom obsadení ostrova mohli stať ľahkým cieľom iránskych útokov.
Samotný Trump pripustil, že rozhodnutie ešte nepadlo: „Možno ten ostrov vezmeme, možno nie. Máme viacero možností.“
Zároveň vyjadril presvedčenie, že iránska obrana na ostrove je slabá a jeho dobytie by bolo „veľmi jednoduché“.
Hrozby aj rokovania zároveň
Aj napriek tvrdým vyhláseniam americký prezident naznačil, že diplomatická cesta ešte nie je uzavretá. Nepriame rokovania medzi Washingtonom a Teheránom podľa neho napredujú.
Iránu však stanovil jasné ultimátum – ak neprijme dohodu o ukončení konfliktu, Spojené štáty môžu zaútočiť na jeho energetickú infraštruktúru.
Termín vyprší začiatkom apríla.
Tisíce cieľov a neistá budúcnosť
Trump zároveň naznačil rozsah možných vojenských operácií. Podľa jeho slov už USA zasiahli tisíce cieľov a ďalšie majú pripravené.
„Máme ešte približne 3000 cieľov,“ uviedol.
Otázkou zostáva, či sa podarí dosiahnuť prímerie, ktoré by stabilizovalo región a obnovilo kľúčové dopravné trasy pre ropu a plyn.
Situácia tak zostáva napätá – medzi hrozbou eskalácie a možnosťou rýchlej dohody.
