WASHINGTON/TEHERÁN – Spojené štáty v minulom roku pokúšali dohodnúť s Iránom na podpise novej zmluvy o jadrových zbraniach. Dopadlo to však neúspešne. Americká administratíva vyhlasovala, že Irán predstavuje reálnu jadrovú hrozbu a nikdy nemôže dôjsť k obnoveniu jeho jadrového programu. Útok, ktorý začal koncom februára tohto roku sa následne javí ako opätovné preventívne opatrenie na zamedzenie akejkoľvek hrozby. Prvé prebehlo už v júni minulého roku. Zdá sa však, že všetko je inak.
Spojené štáty spustili spoločne s Izraelom v prvý marcový marcový víkend tohto roku raketový útok na Irán. Cieľom boli vysokí predstavitelia a celkové oslabenie vládneho režimu. Washington sa v minulom roku pokúšal márne podpísať s Iránom novú zmluvu o jadrových zbraniach, kde bolo cieľom najmä stanovenie hranice pre obohacovanie uránu.
Oficiálne obavy USA
Jadrová energia slúži ako palivo do ponoriek a vyrába sa z nej aj elektrická energia, ktorá je schopná zásobovať celé mestá. Keď však dochádza k vyššiemu obohacovaniu uránu, následne môže dôjsť k výrobe jadrových zbraní. Práve tohto sa USA podľa oficiálnych vyjadrení najviac obávali. Pred časom už podnikli raketový útok na iránsky jadrový program. Ako sa však ukázalo, administratíve prezidenta Donalda Trumpa to nestačilo.
Začiatkom marca podnikli USA a Izrael spoločný vzdušný útok na Irán. Ten odpovedal takmer okamžite a vypustil rakety na spojencov USA v Perzskom zálive. Okrem toho obsadil svetovú námornú trasu v oblasti Hormuzského prielivu, čo spôsobilo ochromenie exportu ropy. Boje naďalej pokračujú.
Atmosféra pred útokom na Irán
V atmosfére týchto udalostí poskytol svoje vyjadrenie bývalý šéf protiteroristického centra USA Joe Kent. Ostro kritizoval kroky Bieleho domu pred vypuknutím vojny v Iráne.
"Značný počet ľudí a dokonca ani kompetentní nemohli vyjadriť svoje názory pre plánovanou operáciou v Iráne. Zo strany administratívy prezidenta USA to bolo veľmi neobvyklé. Diskutovali za zatvorenými dverami," povedal s tým, že takýmto spôsobom výrazne oslabili úlohu spravodajskej služby USA.
Irán podľa Kenta nepredstavoval bezprostrednú hrozbu pre USA pred marcovým útokom. "Neboli žiadne dôkazy, že by sa Irán pripravoval na prekvapivý útok, akým bol 11. september alebo Pearl Harbor," povedal.
Okrem toho je presvedčený, že iránsky režim sa ani zďaleka nepriblížil k údajnej výrobe jadrových zbraní a nesnažil sa ani o vyššie obohacovanie uránu. Kroky USA považuje za nepremyslené, pretože "pokiaľ zabijete ich vodcu, široká verejnosť sa postaví na stranu režimu, nie proti nemu". Reagoval na odstránenie najvyššieho vodcu krajiny, ajatolláha Alího Chamenéiho, ktorý zomrel počas raketových útokov.
USA mal k útoku presvedčiť Izrael
USA spočiatku nemali záujem o priamu vojenskú konfrontáciu s Iránom, ale podľa Kenta ich k tomu dotlačil spojenec Izrael. Keď bol nakoniec útok spustený, rezignoval na svoju funkciu. "S čistým svedomím nemôžem podporiť prebiehajúcu vojnu v Iráne. Podporujem hodnoty a zahraničnú politiku, ktoré Ste presadzovali a implementovali počas Vášho prvého funkčného obdobia. V júni 2025 Ste pochopili, že vojny na Blízkom východe sú len cestou do pasce, ktorá nás pripravila už o mnoho občanov a peňazí," napísal v otvorenom liste prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi.
Iránsky jadrový program bol zničený už v minulom roku
Od operácie USA v júni minulého roku, keď Washington zaútočil na iránsky jadrový program, sa tamojší vládny režim nepokúšal o jeho obnovenie. Toto mala napísané vo svojej reči aj šéfka amerických tajných služieb Tulsi Gabbardová, ktorá v stredu 18, marca vystúpila v Senáte USA. Počas prejavu ale nič z toho nezaznelo.
S týmito tvrdeniami prišiel demokratický senátor Mark Warner. Citoval jej pripravené slová, ktoré ale nezazneli: "V dôsledku operácie Midnight Hammer bol iránsky jadrový program zničený a od tej doby nedošlo k žiadnym pokusom o obnovenie jeho kapacít pre obohacovanie uránu."
Táto časť sa nachádzala na strane 6 v poslednom odstavci Gabbardovej prejavu, ktorý je dostupný aj pre širokú verejnosť. Šéfka tajných služieb však zostala pokojná a snažila sa vysvetliť, že pre nedostatok času musela niektoré pasáže zo svojho prejavu preskočiť. Warner ale oponoval a vyhlásil, že "sa rozhodla vynechať tú časť, ktorá je v rozpore s prezidentom USA".
