BRUSEL - Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová sa v pondelok vyslovila v prospech urýchlenia prijímania nových štátov do EÚ. Zdôraznila, že rozširovanie o ďalšie krajiny musí aj naďalej vychádzať z plnenia kritérií, no jeho tempo treba zrýchliť vzhľadom na súčasné okolnosti. Informuje o tom magazín Politico.
„Rozširovanie je protilátka na ruský imperializmus a znamenie, že najambicióznejší multilaterálny projekt v histórii - Európska únia - je tu, aby zostal,“ vyhlásila Kallasová na každoročnom zasadnutí diplomatov EÚ v Bruseli.
Spory o tempo integrácie
Návrh na urýchlenie integrácie kandidátskych krajín vyslovila v čase napätých diskusií medzi Európskou komisiu, ktorá presadzuje rýchle rozširovanie, a členskými štátmi, ktoré podporujú postupný prístup. Slovensko sa však dlhodobo zasadzuje za čo najskoršie prijatie krajín západného Balkánu.
Zastavené rozširovanie po Chorvátsku
Do Európskej únie naposledy vstúpilo Chorvátsko v roku 2013. Proces rozširovania sa následne prakticky zastavil a naliehavejším sa opäť po februári 2022, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. Brusel ju preto krátko po invázii zaradil medzi kandidátsky štáty. Spomedzi nich je v prístupových rokovaniach najďalej Čierna Hora, ktorá chce do EÚ vstúpiť v roku 2028.
Zelenskyj plánuje vstup v 2027
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trvá na tom, že Ukrajina bude technicky pripravená vstúpiť do EÚ už v roku 2027, čo označuje za jednu z potrebných bezpečnostných záruk pred ďalším prípadným ruským vpádom. Analytici tento cieľ vo všeobecnosti považujú za nereálny a rozchádzajú sa aj členské štáty EÚ: napríklad Maďarsko dlhodobo blokuje prístupové rokovania a otvorene sa stavia proti vstupu Ukrajiny.
Veľvyslanci EÚ minulý týždeň na neformálnej večeri podľa Politico odmietli možnosť čiastočného členstva v EÚ. Zúčastnil sa na nej aj vedúci kabinetu predsedníčky Európskej komisie Björn Seibert,
Vysokopostavený diplomat EÚ citovaný magazínom povedal, že členské štáty urobia všetko pre to, aby proces rozširovania pokračoval napriek rozdielom medzi Európskou radou, v ktorej sú zastúpené krajiny, a Európskou komisiou ako výkonným orgánom EÚ.
Práce na predsedníctvach Rady EÚ
V súčasnosti pokračujú práce na tom, aby sa nasledujúce tri predsedníctva Rady EÚ zamerali na prijatie nových štátov. Cieľom je podľa Politico dokončiť prístupové rokovania s Ukrajinou do konca roka 2027, aj keby dokončenie zmluvy o pristúpení mohlo trvať dlhšie.
Perspektíva verejnej diskusie o členstve Ukrajiny v EÚ niektorých lídrov znepokojuje. Vo Francúzsku, Fínsku a ďalších štátoch sa obávajú, že by to mohlo pomôcť krajne pravicovým stranám pred voľbami v budúcom roku, napísalo Politico.
EÚ uzavrie obranné partnerstvá s Austráliou, Islandom a Ghanou
„Existuje mnoho ďalších krajín, ktoré majú záujem a klopú na naše dvere,“ doplnila Kallasová s tým, že čoraz viac štátov sa snaží diverzifikovať svoje obranné spolupráce.
Podľa nej by sa EÚ mala usilovať o zapojenie ďalších krajín, aby bolo možné globálne výzvy riešiť spoločne. „Naša ponuka pre partnerov je dnes širšia než kedykoľvek predtým. V oblasti bezpečnosti máme dlhodobé strategické partnerstvo s NATO. Zároveň máme aj bilaterálne dohody vrátane deviatich partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany s krajinami v Európe, Ázii a Severnej Amerike,“ zdôraznila.
Kallasová sa zmienila aj o prebiehajúcich rokovaniach medzi EÚ a Austráliou o dohode o voľnom obchode. Vyjadrila nádej, že sa ju podarí uzavrieť v blízkej budúcnosti. Podľa portálu Politico by takáto dohoda bola pre Úniu významná aj z hľadiska prístupu k strategickým surovinám. Austrália je totiž najväčším producentom lítia na svete a zároveň disponuje druhými najväčšími zásobami medi.
