PARÍŽ - Francúzsky premiér Sébastien Lecornu a jeho vláda v pondelok v parlamente zvládli dve hlasovania o vyslovení nedôvery. Keďže oba návrhy boli zamietnuté, štátny rozpočet na rok 2026 je definitívne prijatý. Informoval o tom spravodajský web France Info a agentúra AFP.
„Francúzsko má konečne rozpočet,“ konštatoval Lecornu v príspevku na sieti X zverejnenom len pár minút po hlasovaní. Dodal, že ide o rozpočet, ktorý „prináša jasné rozhodnutia a stanovuje kľúčové priority... udržiava verejné výdavky pod kontrolou a nezvyšuje dane pre domácnosti ani podniky“. Pripomenul, že text zákona nie je výlučne vládnym návrhom, ale aj „výsledkom parlamentného kompromisu“.
Zároveň oznámil, že sa obracia na Ústavný radu, aby „nadobudol istotu, že zákon o štátnom rozpočte je plne v súlade s našou ústavou“. Rozpočet na rok 2026 bol prijatý po štyroch mesiacoch politickej patovej situácie v otázke vládnych výdavkov. Zahŕňa opatrenia na zníženie deficitu Francúzska na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2026 z 5,4 percenta v roku 2025. Výdavky na obranu sa naopak zvýšia o 6,5 miliardy eur.
Panotová poukázala na „historickú zodpovednosť“
Prvý návrh na vyslovenie nedôvery podala skupina poslancov krajne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI) a ich spojencov v reakcii na to, že vládny návrh štátneho rozpočtu Lecornu pretlačil aktivovaním článku 49 odsek 3 francúzskej ústavy, čím sa vyhol jeho schvaľovaniu poslancami. Druhý návrh na vyslovenie nedôvery podali krajne pravicové Národné združenie (RN) a ich spojenci z Únie pravice za republiku (UDR) vedení prebehlíkom od konzervatívnych Republikánov (LR) Éricom Ciottim.
Kým prvý návrh podporilo len 260 poslancov z 289 potrebných hlasov, za druhý hlasovalo iba 135 poslancov. Po zamietnutí návrhu na vyslovenie nedôvery, ktorý predložili LFI, Zelení a komunisti, predsedníčka poslaneckého klubu Mathilde Panotová poukázala na „historickú zodpovednosť“ Socialistickej strany (PS), ktorá podporila vládu bez toho, aby v nej mala zastúpenie. Vyzvala Francúzov, aby využili príležitosť, ktorú im ponúkajú nadchádzajúce komunálne voľby na uzavretie „kapitoly macronizmu v tejto krajine“.
Zamietnutie znamená súčasne aj konečné prijatie štátneho rozpočtu
Zamietnutie oboch návrhov na vyslovenie nedôvery vláde znamená súčasne aj konečné prijatie štátneho rozpočtu, ktorý však bude musieť ešte prejsť overením na Ústavnej rade. Lecornu už čelil sérii hlasovaní o vyslovení nedôvery, ktoré vyplynuli z patovej situácie pri rokovaniach o štátnom rozpočte. Aj prvé dve časti rozpočtu na rok 2026 totiž presadil aktiváciou ústavného článku 49.3.
Rozhodnutie použiť tento ústavný nástroj je pre Lecornua zlomové. Vlani sa totiž zaviazal, že úsporný rozpočet nebude pretláčať za pomoci spomínaného ústavného ustanovenia a pokúsi sa dosiahnuť, aby ho schválil parlament. Cieľom premiéra bolo vyhnúť sa osudu svojich dvoch predchodcov, ktorí prišli o funkciu za rovnakých okolností. Vo Francúzsku - druhej najväčšej ekonomike eurozóny - je politická kríza, odkedy Macron v roku 2024 vyhlásil predčasné voľby, v ktorých následne prišiel o parlamentnú väčšinu.
