WASHINGTON/TEHERÁN – Napätie na Blízkom východe by sa dalo krájať. K Iránu poslal americký prezident Donald Trump bojové a lietadlové lode. V krajine prevládajú veľké nepokoje a vládny režim ich chce riešiť po svojom. Do Bieleho domu poslal jasný odkaz. Vojská oboch krajín sú v bojovej pohotovosti. Podľa expertov sa v súčasnej dobe črtá pre Irán sedem možných scenárov.
1. Cielené útoky, minimálne straty na civilistoch a prechod k demokracii
Prvým a zrejme aj najpriateľnejším scenárom pre Irán v prípade amerického útoku, by boli podľa BBC presné údery na vojenské základne Iránskych revolučných gárd (IRCG), jednotiek Basídž (polovojenské sily pod kontrolou IRCG), na sklady s balistickými raketami a budovy komplexu iránskeho jadrového programu.
Oslabený režim by dostal ďalšiu ranu, z ktorej by sa už nevedel obnoviť. V krajine by sa následne konali demokratické voľby. USA postupovali podobne v Iraku aj Líbyi, no presun k demokracii bol v oboch prípadoch problémový. V oboch krajinách síce padli diktátorské režimy, ale vymenili ich obdobia chaosu a nepokojov. Sýria patrí medzi výnimky. Zvrhnutý prezident Asad musel z krajiny utiecť do Ruska.
2. Vládny režim padne, nahradí ho vojenská vláda
Táto možnosť sa skloňuje u analytikov a vojenských expertov ako najpravdepodobnejší scenár. BBC pripomína, že je spájaný s protestami, ktoré ho stále viac oslabujú. To sa teraz deje v Iráne, no režim zostáva naďalej pri moci z dôvodu, že zatiaľ nikto z vysokopostavených členov režimu neprebehol na druhú stranu. Navyše, ten je v krajnom prípade pripravený použiť hrubú silu. Po intervencii USA a zmätku, ktorý nastane, je preto možné, že krajinu bude naďalej ovládať IRGC. Európska únia ich pridala na zoznam teroristických organizácii.
3. Súčasný režim zotrvá, ale nastolí miernejšiu politiku
Experti sú názoru, že Irán yb mohol dopadnúť ako Venezuela. Rýchle vojenské akcie ponechávajú režim nedotknutý, ale jeho hlavný predstaviteľ sa ocitne v rukách nepriateľa a skončí pred súdom. Irán by bol následne nútený prestať s podporou militantných skupín na Blízkom východe a obmedziť vývoj jadrového programu.
4. Vládny režim padne a nastane obdobie chaosu
Tohto sa obávajú najmä susedia Iránu, Katar a Saudská Arábia. Hrozbou by nebolo len vypuknutie občianskej vojny, ale aj etnické napätie, ktoré by prerástlo do ozbrojeného konfliktu. V krajine žije mnoho národnostných menšín (Kurdi, Balúčovia,...) ktoré by v prípade nepokojov bojovali o moc a presadenie vlastných názorov. Z najväčšej krajiny Blízkeho východu (cez 93 miliónov obyvateľov) by začali ľudia hromadne utekať do zahraničia.
5. Irán v odvete zaútočí na americké základne v iných krajinách
Iránsky režim už skôr varoval Biely dom a jeho spojencov, že „drží prst nad spúšťou“. V jaskyniach a pod zemou má stále dostatok balistických rakiet, ktoré v prípade útoku môže vypustiť na americké základne v arabskej časti Perzského zálivu. V ohrození by boli v takomto prípade aj spojenecké krajiny USA, odveký nepriateľ Izrael, či Jordánsko.
6. Režim útok prežije a zamínuje Hormuzský prieliv
Potenciálnou hrozbou nielen pre USA, ale svetovú ekonomiku, je prerušenie lodnej dopravy a export ropy. Irán to už raz spravil, a síce počas vojny s Irakom (1980-1988), keď zamínoval námorné trasy. Kritickým bodom je úzky prieliv medzi Iránom a Ománom, kde prechádza zhruba 20 percent exportu skvapalneného zemného plynu a štvrtina celkového vývozu ropy. Keby Irán v tomto mieste obmedzil námornú dopravu, pretavilo by sa to do cien pohonných hmôt na celom svete.
7. Irán v odvete potopí americkú bojovú loď
Americké námorníctvo má údajne strach z toho, že Irán je schopný v Perzskom zálive náhle vypustiť proti nepriateľským lodiam útočné drony a torpédové člny v takom počte, že to prirovnávajú k "útoku (včelieho) roja". Iránske námorné sily zamerali výcvik na asymetrické vedenie vojny a hľadajú spôsoby prekonať obranu vojnových lodí.
Aj keď by sa im podarilo potopiť len jednu a posádku následne zajať, pre USA by to bolo obrovské poníženie. Scenár je skôr nepravdepodobný, ale al-Káide sa v roku 2 000 podarilo podniknúť samovražedný útok na prístav Aden, kde zahynulo 17 členov amerického námorníctva.
