NISCEMI - Masívny, štyri kilometre dlhý zosuv pôdy, ktorý v Niscemi prinútil vyše tisíc ľudí narýchlo opustiť svoje domovy, je len najnovšou kapitolou v tragickom príbehu, ktorý sa v Taliansku opakuje už stáročia. Letecké zábery ukazujú domy balansujúce na okraji prasknutého svahu a hlboké trhliny v krajine, zatiaľ čo podmáčaná pôda po dňoch intenzívnych dažďov ďalej kolabuje. Škody presahujú stovky miliónov eur — a opäť sa ukazuje, ako rýchlo sa zabúda na varovania, ktoré miestni poznajú celé generácie.
Sicília sa ešte ani nespamätala z najnovších zosuvov pôdy a už znejú slová, ktoré obyvatelia počúvajú celé desaťročia. Bombastické titulky o miliardových investíciách do boja proti hydrogeologickej nestabilite, politické vyhlásenia o „modelovom riadení“ a ocenenia za ochranu životného prostredia pôsobia dnes – s odstupom pár týždňov – ako trpký žart.
Realita je totiž presne opačná. Najlepšie to vedia obyvatelia Niscemi, ktorých príbeh sa opakuje s takmer desivou pravidelnosťou. Zosuv, ktorý nedávno opäť preslávil mesto po celom svete, nebol žiadnym prekvapením. Miestni o riziku vedia minimálne 236 rokov, píše denník Corriere Della Sera.
História, ktorá varovala už v roku 1790
Už v roku 1792 opísal archeológ a prírodovedec Saverio Landolina Nava dramatickú udalosť, ktorá sa odohrala 19. marca 1790. Pôda sa vtedy zdvihla a prepadla takým spôsobom, že vytvorila dva naklonené svahy – presne tie, ktoré sú viditeľné dodnes. Zosuv trval osem dní, no vďaka pomalému pohybu sa skončil bez obetí.
Podobný scenár sa zopakoval 12. októbra 1997. Obyvatelia štvrtí Sante Croci a Santa Maria počuli praskanie stien, sledovali, ako sa trhliny rozširujú pred očami, a cítili, ako sa pôda pod ich domami mení na rozmočenú masu. Časti mesta sa začali zosúvať. „Obrovské škody a tisíc evakuovaných pre zosuv v oblasti Nissena,“ hlásila vtedy agentúra ANSA. Jeden z miestnych roľníkov opísal, ako „sa zem zdvihla, akoby ju nadvihovala obrovská sila, a olivovníky sa vytrhávali zo zeme ako triesky“. Aj vtedy sa stal zázrak – nikto nezomrel.
Tuccio D’Urso, vtedajší šéf sicílskej civilnej ochrany, si na situáciu spomína presne. „Bolo okamžite jasné, že mesto bolo postavené na nesprávnom mieste. A že treba konať urgentne: presťahovať ľudí z najnebezpečnejších zón a vybudovať kanalizáciu, aby sa pôda pri dažďoch nenasýtila ako špongia,“ uvádza.
Lenže po odznení krízy prišla známa, nielen talianska, realita: polemiky, meškania, súdne spory – a nakoniec takmer nič. „Urobili len pár vpustov, aby voda odtekala do potoka Benefizio,“ spomína novinár Salvatore Federico
Krajina s najväčším počtom zosuvov v Európe
Geológovia upozorňujú, že pokiaľ ide o zosuvy pôdy, Taliansko je najviac postihnutou krajinou Európy. A pamäť na katastrofy je krátka. „Pamäť na zemetrasenia vydrží dve generácie. Pamäť na povodne len pár mesiacov,“ hovorí odborník Gianluca Valensise.
Štatistiky sú neúprosné. V druhej polovici 19. storočia bolo zaznamenaných 162 vážnych zosuvov, v prvej polovici 20. storočia 509, pričom medzi rokmi 1950 a 2008 až 2 204. Príkladom je Sarno - 5 zosuvov v rokoch 1841–1939, no 36 po druhej svetovej vojne – až po katastrofu v roku 1998.
Napriek tomu sa nič nemení. Napriek tragédiám, varovaniam odborníkov aj historickým záznamom sa Sicília aj celé Taliansko stále ocitajú v rovnakom bode - veľa sľubov, málo činov. Symbolickým príkladom je podľa denníka rok 2009, keď po povodni v Giampilieri poveril vtedajší guvernér riadením obnovy mladíka, ktorý mal v životopise štvrtý ročník práva a hru na organ v kostole.
