HELSINKY - Európa už nemôže stáť bokom a čakať na pomoc zvonka. Podľa fínskeho prezidenta má kontinent dostatok vojenských aj civilných kapacít, aby odradil Rusko od akejkoľvek agresie.
Európa preberá zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť
Európske krajiny dnes stoja pred zásadnou úlohou – posilniť vlastnú obranu tak, aby dokázali reagovať aj bez okamžitej podpory Spojených štátov. Prezident Fínska Alexander Stubb je presvedčený, že tento proces už prebieha.
Na bezpečnostnej konferencii s názvom Môže sa Európa brániť?, ktorá sa konala na okraji Svetového ekonomického fóra v Davose, Stubb odmietol tvrdenia o kríze Severoatlantickej aliancie. Naopak, podľa neho vzniká silnejšia obranná architektúra, než akú Európa poznala od konca studenej vojny. Informoval o tom denník The Wall Street Journal.
„Európa má schopnosti chrániť sa sama,“ odkázal fínsky prezident a zdôraznil, že NATO dnes stojí na pevnejších základoch než v minulosti.
O hypotetických konfliktoch nechce špekulovať
Na otázky, či by sa Európa mala pripravovať aj na možný konflikt so Spojenými štátmi, Stubb reagoval zdržanlivo. Podľa jeho slov nemá zmysel venovať sa scenárom, ktoré nemajú oporu v realite. „Nechajme hypotézy bokom,“ citoval ho portál Helsinki Times.
Fínsko ako príklad obranyschopnosti
Stubb zároveň upozornil na konkrétne kapacity svojej krajiny, ktorá má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú približne 1 340 kilometrov. Fínsko disponuje desiatkami bojových lietadiel F/A-18, silným delostrelectvom a rozsiahlym systémom všeobecnej brannej povinnosti.
„Brannou povinnosťou prešiel približne jeden milión ľudí. V priebehu niekoľkých týždňov vieme zmobilizovať až 280-tisíc vojakov,“ zdôraznil prezident. Pripomenul aj nedávne rozhodnutie nakúpiť 64 moderných stíhačiek F-35, ktoré majú výrazne posilniť vzdušné sily krajiny.
Podľa Stubbových slov je Fínsko schopné ubrániť sa prípadnému útoku zo strany Ruska. Kľúčovú úlohu pritom zohráva aj civilná obrana – rozsiahla sieť krytov a vysoká pripravenosť obyvateľstva na krízové situácie.
Menej slov o kríze, viac o schopnostiach
Fínsky prezident vyzval európskych lídrov, aby prestali riešiť diplomatické spory a sústredili sa na reálne posilňovanie obrany. Ako príklad spomenul aj napätie okolo Grónska. „Nemusíme hovoriť o kríze. Musíme hovoriť o schopnostiach,“ zdôraznil.
V tejto súvislosti pripomenul aj slová generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, podľa ktorého sa Európa musí pripraviť na dlhodobú bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska – a to aj v prípade, že by sa vojna na Ukrajine skončila.
Vojna na Ukrajine ako strategický omyl Kremľa
Stubb zároveň poukázal na to, že Rusko je po rokoch bojov ekonomicky aj ľudsky vyčerpané. Krajinu trápi vysoká inflácia a výrazné straty na životoch.
„Viac ma znepokojuje neochota Ruska túto vojnu ukončiť, než jeho schopnosť v nej pokračovať,“ uviedol prezident. Podľa neho je konflikt na Ukrajine zásadným strategickým zlyhaním ruského prezidenta Vladimira Putina.
Ako dodal, práve ruská agresia viedla k rozšíreniu NATO o Fínsko a Švédsko, k upevneniu európskej identity Ukrajiny a k prudkému rastu obranných rozpočtov v Európe.
„A dnes sa pýtame, či sa dokážeme brániť. Moja odpoveď je jednoznačná – áno,“ uzavrel Stubb.
