BRUSEL - Lídri krajín Európskej únie majú „vážne pochybnosti“ v súvislosti s tzv. Radou mieru amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré sa týkajú jej rozsahu, riadenia a zlučiteľnosti s Chartou OSN. Uviedol to v noci na piatok predseda Európskej rady António Costa po skončení mimoriadneho summitu lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters.
„Sme pripravení spolupracovať s USA na implementácii komplexného mierového plánu pre Gazu, pričom bude Rada mieru vykonávať svoju úlohu ako prechodná administratíva,“ zdôraznil. Podľa Trumpovho plánu pre Gazu má Rada mieru fungovať ako medzinárodný dozorný orgán nad prechodnou palestínskou správou Pásma Gazy počas povojnovej obnovy. Existujú však náznaky, že americká vláda chce výrazne rozšíriť mandát rady aj na oblasti mimo palestínskeho územia, píše AFP.
EÚ bude „brániť“ voči akejkoľvek forme nátlaku seba, svoje záujmy i svojich občanov, vyhlásil ďalej po skončení schôdzky podľa AFP Costa. Lídri EÚ podľa neho vítajú zrušenie avizovaných ciel zo strany amerického prezidenta a vyzvali na pokračovanie obchodnej dohody so Spojenými štátmi.
Reakcia na hrozbu nových ciel
„Zavedenie dodatočných ciel by bolo nezlučiteľné s obchodnou dohodou medzi EÚ a USA. Teraz sa musíme zamerať na pokrok v implementácii tejto dohody,“ povedal predseda Európskej rady na tlačovej konferencii. „Cieľom zostáva účinná stabilizácia obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a USA,“ dodal. Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po skončení summitu na tlačovej konferencii uviedla, že EK čoskoro navrhne významný ekonomický balíček pre Grónsko.
Zároveň priblížila, že na summite dominovali štyri témy, ktorými boli „jednoznačná“ solidarita s Dánskom a Grónskom, podpora pre šesť členských krajín, ktorým Trump pohrozil zavedením mimoriadnych ciel, zaujatie „rázneho, avšak neeskalujúceho“ prístupu voči USA a stanovenie obchodných protiopatrení a necolných nástrojov EÚ v reakcii na Trumpa, ak by sa dodatočné clá rozhodol zaviesť.
Costa zvolal na štvrtok večer summit lídrov členských krajín EÚ z dôvodov hrozieb zo strany Trumpa ohľadne Grónska. Šéf Bieleho domu chce tento ostrov, ktorý je autonómnym územím Dánska, získať pre Spojené štáty a hrozil preto uvalením ciel na niekoľko európskych krajín. Summit prebiehal za zatvorenými dverami a všetci lídri sa na ňom zúčastnili osobne. Niekoľko hodín rokovali v miestnosti bez mobilných telefónov, čo je tradičný postup pri vysoko strategických diskusiách. Slovensko na summite zastupoval premiér Robert Fico.
Costa po samite EÚ: Obchodná dohoda medzi EÚ a USA musí pokračovať
EÚ a Spojené štáty musia pokročiť v implementácii obchodnej dohody po tom, čo americký prezident Donald Trump upustil od zavedenia nových ciel voči niektorým európskym krajinám. Povedal to predseda Európskej rady António Costa po skončení štvrtkového mimoriadneho samitu EÚ v Bruseli, zameraného na transatlantické vzťahy, informuje spravodajca.
Costa pred novinármi uviedol, že Trumpovo oznámenie, podľa ktorého Spojené štáty neuvalia žiadne nové clá na Európu, šéfovia vlád a štátov privítali pozitívne a dodal, že takéto clá by boli „nezlučiteľné“ s uzavretou obchodnou dohodou. „Cieľom zostáva účinná stabilizácia obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi,“ vyhlásil Costa. Podľa jeho slov Európa a USA majú spoločný záujem o bezpečnosť arktického regiónu, najmä prostredníctvom NATO a dodal, že EÚ bude v tomto regióne zohrávať silnejšiu úlohu.
Grónsko má plnú podporu Únie
„V tejto súvislosti chcem byť veľmi jasný: Dánske kráľovstvo a Grónsko majú plnú podporu EÚ. Iba Dánske kráľovstvo a Grónsko môžu rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa Dánska a Grónska,“ povedal. Costa zároveň spresnil, že EÚ bude aj naďalej obhajovať svoje záujmy a bude brániť seba, svoje členské štáty, svojich občanov a svoje spoločnosti pred akoukoľvek formou nátlaku, lebo má na to právomoc a nástroje.
Zdôraznil, že EÚ je do budúcnosti pripravená pokračovať v konštruktívnej spolupráci s USA vo všetkých otázkach spoločného záujmu, vrátane vytvárania podmienok pre spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Dodal tiež, že na samite odznelo, že lídri EÚ majú „vážne pochybnosti“ o viacerých prvkoch v charte Mierovej rady navrhnutej Trumpom, ktoré sa týkajú rozsahu jej pôsobnosti, jej riadenia a jej zlučiteľnosti s Chartou OSN.
Budovanie silnej a autonómnej Európy
Costa v závere svojho prejavu pripomenul, že EÚ sa zameriava na realizáciu ambiciózneho programu pre svojich občanov v oblasti obrany, konkurencieschopnosti a budovania strategicky autonómnejšej Európy. Aj preto za dôležité považuje ďalšie stretnutie lídrov EÚ naplánované na 12. februára, ktoré je venované posilneniu jednotného trhu EÚ.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred novinármi závery samitu načrtla štyrmi hlavnými témami: jednoznačná solidarita s Dánskom a Grónskom; podpora šiestich členských krajín EÚ, ktorým Trump pohrozil novými clami; rázny, ale „neeskalujúci“ prístup k USA a stanovenie obchodných protiopatrení a necolných nástrojov EÚ v reakcii na Trumpa, ak by sa dodatočné clá rozhodol zaviesť. Podľa jej slov počas rokovaní lídrov boli osobitné zmienky o posilnení bezpečnosti v Arktíde a podpore Ukrajiny.
Informačný portál Politico upozornil, že viacerí lídri z veľkých európskych krajín, vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskej premiérky Giorgie Meloniovej po samite opustili budovu Európskej rady bez toho, aby poskytli vyhlásenia médiám, čo je dosť nezvyčajné, lebo po každom samite mávajú stretnutia s novinármi. Urobila tak aj dánska premiérka Mette Frederiksenová.
