BRUSEL - V Bruseli sa začal mimoriadny summit Európskej únie, ktorý sa koná kvôli dianiu okolo Grónska a nárokom, ktoré si americký prezident Donald Trump robí na toto poloautonómne územie Dánska. O začiatku stretnutia informovala hovorkyňa predsedu Európskej rady Antónia Costy Beatriz Navarrová. Summitu, ktorý narýchlo zvolal Costa, sa za Česko zúčastňuje premiér Andrej Babiš. Lídri by mali počas neformálnej večere diskutovať o transatlantických vzťahoch a koordinovať svoje ďalšie kroky.
Úcta obetiam nešťastia
Pred začiatkom rokovania Costa v mene všetkých účastníkov vyjadril sústrasť španielskemu premiérovi Pedrovi Sanchézovi v súvislosti s nedávnymi tragickými nehodami vlakov v Španielsku. Európski predstavitelia následne držali minútu ticha na uctenie pamiatky obetí.
Európania vítajú deeskaláciu Grónska
Viacerí európski politici vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza pri príchode na summit privítali deeskaláciu situácie okolo Grónska po tom, čo Trump v stredu v Davose vyhlásil, že pre získanie arktického ostrova nepoužije silu. Po rokovaní s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom Trump uviedol, že vzniká rámcová dohoda o budúcnosti Grónska, podrobnosti však nie sú jasné.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová pri príchode na summit poďakovala európskym štátom za podporu. Je podľa nej dôležité, že Európa zostala jednotná.
Trump zrušil clá na európske krajiny
Trump v stredu tiež upustil od rozhodnutia uvaliť od 1. februára dodatočné desaťpercentné clá na osem európskych krajín, ktoré s jeho plánmi na pripojenie Grónska k USA nesúhlasili. Išlo o Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Britániu, Holandsko a z Fínska. Nórsko a Británia nie sú členmi EÚ.
Viacerí komentátori od summitu pred stredajším posunom očakávali zásadné rozhodnutia a zadania pre Európsku komisiu ohľadom toho, aké má podniknúť ďalšie kroky. Francúzsko aj Nemecko spomenuli, že by EÚ mohla proti USA použiť takzvanú ekonomickú bazuku, čo je opatrenie proti ekonomickému nátlaku (ACI). Tento nástroj Bruselu umožňuje siahnuť k odvetným opatreniam voči tretím štátom, ktoré vyvíjajú na členské krajiny ekonomický tlak. Vzhľadom na odpadnutie hrozby ďalších sankcií sa tak ale podľa všetkého nestane.
Lídri EÚ na summite v Bruseli vyzývajú na jednotu Európanov aj voči politike USA
Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril nádej, že EÚ a USA nájdu spôsob, ako prekonať pretrvávajúce napätie, lebo obe strany túto transatlantickú alianciu budovali 75 rokov. Zdôraznil, že pozornosť lídrov sa musí presunúť na posilnenie eurobloku z hľadiska jeho obrany a konkurencieschopnosti, ktoré vníma ako „dve strany tej istej mince“.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron ocenil, že európska jednota počas tohto týždňa pomohla zmierniť napätie s USA. Novinárom odkázal, že Európa ukázala, že stojí po boku Dánska a že EÚ je jednotná a silná, reaguje rýchlo a je schopná obnoviť poriadok. „Tento týždeň sme začali eskaláciou, hrozbami invázie a clami. Vrátili sme sa do situácie, ktorú považujem za oveľa prijateľnejšiu, ale zostávame ostražití. Keď Európa reaguje jednotne a využíva nástroje, ktoré má k dispozícii, môže si to vynútiť rešpekt. A to je dobrá vec,“ opísal situáciu.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová pred novinármi uviedla, že Dánsko a Grónsko sú otvorené spolupráci s USA na budovaní ich obrannej dohody z roku 1951, ktorá umožnila Američanom zriadiť vojenské základne v Grónsku. „Keď Európa nie je rozdelená, keď stojíme spolu a keď sme jasní a silní aj v našej ochote postaviť sa za seba, potom sa ukážu výsledky. Myslím si, že sme sa v posledných dňoch a týždňoch niečo naučili,“ uviedla.
Poľský premiér Donald Tusk povedal, že jednota je potrebná nielen medzi členmi EÚ, ale aj s Kanadou, Islandom a Spojeným kráľovstvom. To podľa neho môže predísť „veľmi zvláštnym medzinárodným problémom“. Dodal, že to, čo dnešná politika potrebuje, je dôvera a rešpekt medzi všetkými partnermi, nie dominancia.
Návrh využiť najsilnejšiu obchodnú zbraň EÚ - nástroj proti ekonomickému nátlaku (ACI) - považuje litovský prezident Gitanas Nauséda za nevhodný. Varoval, že by to len vystupňovalo napätie s USA. Dodal, že EÚ by sa mala zamerať radšej na obnovenie dôvery s Washingtonom a na spoluprácu s USA.
Rakúsky kancelár Christian Stocker možné ďalšie americké clá označil za novú hrozbu pre Európu. Ich dôvod vníma ako „do značnej miery odtrhnutý od faktov“, čo si podľa neho vyžaduje reakciu lídrov EÚ.
Rumunský prezident Nicušor Dan na otázku novinárov, či došlo k narušeniu transatlantických vzťahov, odpovedal, že nie, a odkázal, že Európa ešte stále môže s USA diskutovať o dôležitých záležitostiach.
